Mnohé veľké európske kluby si uvedomovali jeho neuveriteľný talent, získala ho však Barcelona, ktorá potrebovala zaplniť miesto po Ronaldovi odchádzajúcom do Interu Miláno. V roku 1997 bola podpísaná zmluva, ktorou si Barca zabezpečila jeho služby za 4 miliardy pesiet (asi 26 miliónov USD v tom čase). Bol to Rivaldo Vítor Borba Ferreira.
Tento článok je 16. dielom seriálu Čriepky z minulosti.
V dnešnej časti nášho seriálu sa zameriame na zápas, v ktorom Rivaldo potvrdil svoju povesť vynikajúceho hráča, ktorý vedel na seba prevziať zodpovednosť za výsledok. Písal sa 17. jún 2001, hralo sa posledné ligové kolo sezóny 2000/01 a Barcelona potrebovala vyhrať nad Valenciou, aby si zabezpečila účasť v Lige majstrov.
Je to jeden z najpamätnejších barcelonských zápasov 21. storočia, keď boli v stávke doslova milióny. Kto bol spasiteľom? Nik iný než Rivaldo. Jeho výkon počas tohto večera je porovnateľný s výkonom Diega Maradonu na MS 1986 proti Anglicku, Zinedine Zidana na EURO 2000 proti Portugalsku či Paula Rossiho vo finále MS 1982.
Prvý gól strelil svojím typickým spôsobom, ľavačkou z priameho kopu asi z 30 metrov, čím prvýkrát prekonal jedného z najlepších svetových brankárov tej doby, Santiaga Cañizaresa. Los Che sa podarilo vyrovnať, ale takmer presne s úderom polčasu sa zjavil veľký muž toho večera. Prevzal si loptu za hranicou šestnástky, vytvoril si trochu priestoru a vystrelil svojou ľavačkou. Lopta následne prešla popri všetkých hráčoch stojacich pred ním, ako aj popri brankárovi Cañizaresovi, ktorý na ňu už nedotiahol. To bol Rivaldov charakteristický znak, priama strela, ktorá v sebe zahrňovala silu i presnosť.
Po prestávke sa Valencii opäť podarilo vyrovnať a už sa tešila na oslavy toho, že si zabezpečila miesto v Lige majstrov. Zdalo sa, že tréner Barcelony Carles Rexach sa bude prizerať, ako jeho klub stratí miestenku v najprestížnejšej európskej futbalovej súťaži v nasledujúcej sezóne.
Neskrotný Brazílčan však dve minúty pred koncom zápasu vypracoval jedno z najúžasnejších predstavení svojich schopností. Mal bezbrehú odvahu a sebadôveru, aby centrovanú loptu od Franka De Boera spracoval na hranici šestnástky chrbtom k bráne na prsiach a vykúzlil neuveriteľne krásne nožničky, po ktorých lopta smerovala do ľavého rohu Cañizaresovej brány. Na Camp Nou prepukla hystéria, barcelonská suita v prezidentskej lóži nezdržala svoje slzy. Bol to prekrásny a tak veľmi dôležitý gól. Jeden z najdôležitejších v celej histórii Blaugranas!
