Rýchly, pružný a predovšetkým veľmi inteligentný, takto by sa dali opísať jeho najlepšie vlastnosti. Vedel na seba upútať pozornosť a zároveň ostať skromný.
Známy španielsky novinár Antonio Valencia, odkazujúc sa na Olympijské hry 1920, k jeho výkonu na MS 1950 v Brazílii proti Anglicku napísal: „Dnes bol po prvýkrát ohromný a podnietil ma uvažovať, že po tridsiatich rokoch od epických Antverp sa Zamora opäť zrodil.“
Vo víťaznom zápase proti Anglicku (1-0) nebol hrdinom strelec jediného a víťazného gólu Zarra, ale muž medzi troma žrďami španielskej svätyne. Španieli mysleli viac na útočenie, ako obranu a nebyť El Gato de Maracána (Mačky z Maracány), ako ho miestni Brazílčania prezývali, len veľmi ťažko by tento zápas mohol skončiť úspechom pre Furiu Roja.
Tento článok je 18. dielom seriálu Čriepky z minulosti.
Včera, dňa 30. júla 2013, nás vo veku 89 rokov po dlhodobých zdravotných ťažkostiach opustila legenda FC Barcelona, Antoni Ramallets Simón. S odstupom času ho mnohí považujú za najlepšieho brankára barcelonskej histórie, dokonca väčšieho ako bájneho Ricarda Zamoru, ktorý nezasvätil svoj život katalánskemu klubu, na rozdiel od Ramalletsa.
Medzi jeho najlepšie sezóny patrí sezóna 1951/52, ktorá bola dlhý čas aj najúspešnejšou v histórii klubu, keď FC Barcelona triumfoval v piatich súťažiach, La Liga, Španielsky pohár, Copa Latina, Copa Eva Duarte a Copa Martini Rossi. Na zisku týchto trofejí mal nemalý podiel základný pilier obrany, brankár Antoni Ramallets. V tomto tíme však boli aj iné hviezdy na čele s Kubalom, ale aj Segarra, Biosca, Basora, César, Moreno, Manchon a Bosch Gonzalvo.
Jeho výnimočná futbalová kariéra je ovenčená aj päťnásobným ziskom trofeje Zamora pre najlepšieho brankára La Ligy (1951/52, 1955/56, 1956/57, 1958/59, 1959/60).
Samozrejme k futbalu patria aj neúspechy. Asi najhoršou spomienkou je nešťastné finále Pohára Európskych majstrov v roku 1961 s Benficou Lisabon, ktoré mohlo byť skvelým zavŕšením jeho futbalovej kariéry. No nestalo sa a nielen kvôli neschopnosti hráčov v poli streliť o nejaký ten gól viac, keďže príležitostí bolo viac ako dosť, ale aj pre Ramalletsovu chybu a následný vlastný gól. Zápas skončil smutnou prehrou 2-3.
K jeho menu neodmysliteľne patrí prímeno „bohatý“, keďže počas svojej trinásťročnej kariéry, odohral za klub 538 zápasov z toho 288 ligových, získal neuveriteľné množstvo trofejí: šesť titulov v La Lige, päťkrát Copa de Generalissimo, dvakrát Pohár veľtržných miest, dvakrát Copa Latina a tiež bol vo finále Pohára európskych majstrov v roku 1961. K tomu ešte niektoré menšie pohárové trofeje, čím sa jeho zbierka zastavila na skvelom čísle 18.
Keď Medzinárodná federácia futbalových historikov a štatistikov (IFFHS) zostavovala rebríček 50 najlepších brankárov 20. storočia, Ramallets sa dostal na 48. priečku.
zdroj: archív redaktora Prorok; forcabarca.sk
