Zajímavá a dobrá úvaha. Přesto je otázkou,zda proti TOP týmům s velikou kvalitou,jde prostě celý zápas hrát tak dokonale a s takovou intenzitou. Kdyby třeba některé pasáže zápasu hráli normálně ,více zatazene, ty síly by neubývaly tak rychle a soupeř by byl méně schopen předvídat. Říct,že když bude hrát Barca část zápasu zatažená,že tím už není Barca, podle mě neplatí, ale bylo by to chytré vylepšení. Přesto ty pasáže s dominancí jsou to co milujeme jako fanoušci Barcy.
Reakcia na Mazanyhrac
Rozumiem tvojmu komentu. Presne na tomto mieste sa dnes láme veľká debata o Barcelone.
Otazka nestoji tak, či je možné proti top tímom hrať 90 minút v maximálnej intenzite. To v skutocnosti nedokáže nikto. Ani Barça v najlepšich sezónach, ani Bayern, ani Barcelona v ere Guardiolu. Každý veľký tím má v zapase fázy, keď sa nadýchne, spomalí tempo, stiahne sa o pár metrov, viac drži loptu, viac kontroluje než tlaci. To je prirodzene a nepopiera to identitu.
Rozdiel je inde.
Je rozdiel medzi tým, keď si tím vedome zvoli nizsiu pozíciu ako nástroj kontroly, a tým, ked z nej urobí obranný režim. Barcelona historicky vedela mať momenty , keď bola kompaktnejšia, trpezlivejšia, menej vertikálna. Ale nikdy z toho neurobila svoj základný plán. Bola to fáza hry, nie ústup od myšlienky.
Preto podľa mňa nejde o to, či sa Barça moze na chvíľu stiahnuť. Samozrejme, že môže. A aj to robieva. Otazka je, čo je jej východiskový bod. Ci zápas začína z myšlienky „budem zápas ovládať a keď treba, upravím intenzitu“, alebo z myšlienky „budem brániť a čakat na moment“.
Ked hovorim, že stiahnuť obranu nie je riešenie, nemyslím tým, že Barça nemá nikdy brániť nižšie. Myslim tym, že nesmie zmeniť identitu na model, kde je nízky blok default. Lebo v tom momente sa mení nielen vyska obrany, ale celý ekosystém hry ako pressing, vzdialenosti, typy hráčov, spisob vytvarania šancí, psychológia mužstva.
A tu sa dostávame k intenzite. Proti top tímom ju nikdy neudržíš absolútne rovnakú. Ale mozes ju dávkovať dvoma spôsobmi, bud tak, ze ju na chvílu stiahneš cez loptu, rytmus a pozíciu, alebo tak, že ju stiahneš cez hlboký blok a čakanie. Barcelona historicky vždy patrila k prvej skupine. „Oddych“ robila s loptou, nie bez nej.
Preto s tebou súhlasím v jednej veci úplne: tie pasaže dominancie sú to, čo milujeme. A prave preto si treba dávať pozor, aby sa „chytré vylepšenie“ postupne nezmenilo na nový základ, ktorý tie pasaze začne vytlacať.
Lebo v momente, keď sa nízky blok stane pohodlnou voľbou, už to nie je taktická variácia. Je to zmena identity - ta sa v Barcelone vždy vypomstila.
Takze pre mňa to nie je spor o to, či sa dá proti top tímom občas hrať nizsie. Jasne ze da. Spor je o to, z čoho plynie tvoja hra a k comu sa chceš vzdy vrátiť. A tam by som bol veľmi opatrný, aby Barcelona neprestala vychadzat z toho, čo ju robilo Barcelonou.
Tento štýl hry Barcu síce charakterizuje, ale zároveň jej sťažuje zisk Ligy majstrov. Ak sa to nerobí úplne správne, ide o našu slabinu a top kluby to využijú.
Vždy je to niečo za niečo.
Skvělý článek ! Souhlasím s drtivou většinou toho co je v něm uvedené. Bohužel, v letošní sezoně začínáme dost často pouze v 10 a ne 11 hráčích ( myslím tím Lewandowskiho, jehož přínos pro tým už není nulový, ale spíš se pohybuje v mínusových číslech) a tam už podle mě začínají první trhliny systému. Druhý bod je velký pokles formy všech obránců, včetně Cubarsího, Koundého a Baldeho. O tom, že Araujo je na tom asi psychicky špatně, Martín nemá rychlostní dovednosti, Christensen je víc na marodce než na hřišti ani nemluvím. Tohle všechno se pak na systému chtě nechtě podepisuje.
Rozumiem tvojmu komentu. Presne na tomto mieste sa dnes láme veľká debata o Barcelone.
Otazka nestoji tak, či je možné proti top tímom hrať 90 minút v maximálnej intenzite. To v skutocnosti nedokáže nikto. Ani Barça v najlepšich sezónach, ani Bayern, ani Barcelona v ere Guardiolu. Každý veľký tím má v zapase fázy, keď sa nadýchne, spomalí tempo, stiahne sa o pár metrov, viac drži loptu, viac kontroluje než tlaci. To je prirodzene a nepopiera to identitu.
Rozdiel je inde.
Je rozdiel medzi tým, keď si tím vedome zvoli nizsiu pozíciu ako nástroj kontroly, a tým, ked z nej urobí obranný režim. Barcelona historicky vedela mať momenty , keď bola kompaktnejšia, trpezlivejšia, menej vertikálna. Ale nikdy z toho neurobila svoj základný plán. Bola to fáza hry, nie ústup od myšlienky.
Preto podľa mňa nejde o to, či sa Barça moze na chvíľu stiahnuť. Samozrejme, že môže. A aj to robieva. Otazka je, čo je jej východiskový bod. Ci zápas začína z myšlienky „budem zápas ovládať a keď treba, upravím intenzitu“, alebo z myšlienky „budem brániť a čakat na moment“.
Ked hovorim, že stiahnuť obranu nie je riešenie, nemyslím tým, že Barça nemá nikdy brániť nižšie. Myslim tym, že nesmie zmeniť identitu na model, kde je nízky blok default. Lebo v tom momente sa mení nielen vyska obrany, ale celý ekosystém hry ako pressing, vzdialenosti, typy hráčov, spisob vytvarania šancí, psychológia mužstva.
A tu sa dostávame k intenzite. Proti top tímom ju nikdy neudržíš absolútne rovnakú. Ale mozes ju dávkovať dvoma spôsobmi, bud tak, ze ju na chvílu stiahneš cez loptu, rytmus a pozíciu, alebo tak, že ju stiahneš cez hlboký blok a čakanie. Barcelona historicky vždy patrila k prvej skupine. „Oddych“ robila s loptou, nie bez nej.
Preto s tebou súhlasím v jednej veci úplne: tie pasaže dominancie sú to, čo milujeme. A prave preto si treba dávať pozor, aby sa „chytré vylepšenie“ postupne nezmenilo na nový základ, ktorý tie pasaze začne vytlacať.
Lebo v momente, keď sa nízky blok stane pohodlnou voľbou, už to nie je taktická variácia. Je to zmena identity - ta sa v Barcelone vždy vypomstila.
Takze pre mňa to nie je spor o to, či sa dá proti top tímom občas hrať nizsie. Jasne ze da. Spor je o to, z čoho plynie tvoja hra a k comu sa chceš vzdy vrátiť. A tam by som bol veľmi opatrný, aby Barcelona neprestala vychadzat z toho, čo ju robilo Barcelonou.
Vždy je to niečo za niečo.