Portál www.spielverlagerung.de si pre svojich čitateľov pripravil počas Adventu zaujímavý špeciál - Adventný kalendár má 24 okienok a portál každý deň prinesie portrét jedného velikána futbalovej histórie. Zaujímavé je to aj pre culés, keď medzi najlepšími hráčmi sa právom nachádza aj Ladislav Kubala. Príjemné čítanie!
László Kubala 30. septembra 1953 – foto z národného archívu: Den Haag, Rijksfotoarchief: Fotocollectie Algemeen Nederlands Fotopersbureau (ANEFO), 1945-1989.
Bol v neustálom pohybe v post-apokalyptickom svete. Bez národnosti, bez štátu. Samozvaný kozmopolita hľadajúci domovinu, ktorej obyvatelia by nasledovali jeho kroky a nakoniec mu ležali pri nohách, ktoré robili tie kroky.
Narodený v čase prelomu ér, vyrastal v ére antihumánneho ničenia, bol hnaný šialencami a bol na úteku pred takýmito autoritami. Meno László Kubala je dodnes synonymom hernej krásy. Bol tým, ktorý ako jednoduchý človek, ktorý kope do lopty, prinášal radosť. No kým došlo až k tomuto, musel odolávať nielen chobotnici politicky sa transformujúceho štátu kde žil, ale i smrti.
Bez štátnej príslušnosti
László Kubala Stecz sa narodil ako syn poľsko/slovensko/maďarskej fabrickej robotníčky a slovenského murára. Jeho talent a vášeň po lopte bola objavená veľmi skoro, hoci jeho začiatky z dôvodu chudoby boli len s papierovou loptou. Keď mu daroval jeho otec Pál Kubala Kurjas violínu, použil ju László ako bránkovú tyč.
Už pred pubertou hrával oproti omnoho starším v klube Ganz TE v Budapešti. Lžou ohľadne jeho dátumu narodenia si pomohol a už vo veku 15 rokov začal hrať za Ferncvárosi TC, kde sa zdokonalil v období tesne po vojne a kde stretol svojho kongeniálneho útočného partnera Sándora Kocsisa. Keď priniesol domov prvý zárobok, myslel spočiatku jeho otec, že peniaze ukradol.
Podľa legendy prestúpil Kubala 1946 do Československa – do ŠK Slovan Bratislava, aby nemusel ísť na vojnu. Niečo podobného spravil ešte dvakrát, no nakoniec prestúpil do Vasas SC Budapešť. Tak sa stalo, že 1947 debutoval v národnom mužstve ČSR a o rok neskôr v tíme Maďarska.
Keď okupáciou sovietskymi vojskami 1949 bol koniec Maďarskej republiky (tej doby) videl Kubala nutnosť opäť utiecť. Tentokrát opustil Maďarsko – tým i svoju ženu a novonarodené dieťa – na korbe nákladného auta ruských ozbrojených síl, samozrejme s falošným pasom smerom na Rakúsko. Posledné kilometre prešiel pešo po zľadovatených kopcoch. Najprv ho zadržali v Insbrucku, spoznali ho však väzenskí strážnici, čo spomalilo byrokratické záležitosti a všetko zjednodušilo. Odtiaľ išiel do Talianska, kde hral krátku dobu za Aurora Pro patria v Lombardsku.
Okrem toho sa dohodol s Torino F.C. na jar 1949, že nastúpi za Granata v testovacom zápase proti Benfike Lissabon. V tomto období prišli za ním do Udine i jeho žena s chorým synom po úteku z ČSR. Kubala odmietol cestovať do Portugalska, čím sa tesne vyhol istej smrti. Celý team majstrovského mužstva z Turína našiel smrť na spiatočnej ceste lietadlom, keď havaroval na kopci pri Turíne.
Odhliadnuc od toho musel Kubala bojovať za svoju budúcnosť ako futbalista – i na politickom fronte. Lebo Maďarský zväz, ktorý nebol nadšený z jeho úteku a označoval ho ako dezertéra; vyčítal mu nedodržanie zmluvy. FIFA podporovala v tomto zväz, čím dostal Kubala jednoročný medzinárodný dištanc.
V januári 1950 založil Kubala spolu s trénerom Ferdinandom Daučíkom mužstvo „Hungaria“. Obaja sa poznali zo spoločných časov v Slovane a z rodinných osláv – Kubalova manželka bola dcérou Daučíka.
Ich tím bol ostrovom slobody pre migrantov, ktorí utiekli pred komunistickým režimom z východnej Európy – najmä z Maďarska, ČSR alebo Sovietskeho zväzu a nevideli žiadnu budúcnosť v socializme. V lete 1950 absolvovala Hungaria niekoľko priateľských zápasov v Španielsku, čo nalákalo skautov Realu Madrid i FC Barcelona. Unizono ukázali záujem o univerzálneho útočníka. Nakoniec to bol bývalý šéftréner a vtedajší šéf skautov Barcy Josep Samitier, ktorý prevýšil ponuku Realu Madrid. Časťou dealu s katalánskym veľkoklubom bolo angažovanie Daučíka ako šéftrénera. Keď diskutoval Samitier s Kubalom, ten už mal vo vačku zmluvu s Realom, no rozhodol sa pre Barcelonu.
Španielsky zväz varoval kluby pred kontaktami s maďarským utečencom. Keď neskôr Barca finalizovala dohody, došlo k verbálnym stretom zástupcov dvoch najväčších španielskych klubov.
„Riaditeľ Senillosa niekomu povedal, aby čo najrýchlejšie poslali posla hovoriaceho maďarsky ku Kubalovi, aby ho ak je možné odhovorili od podpisu zmluvy s Realom Madrid. Plavec Zolyomi ho sledoval na každom kroku a prehovoril ho pri jednej príležitosti dokonca na jeden – dva drinky (navyše). Kubala prišiel do nášho mesta, aby hral s Hungáriou proti Espaňolu, bez toho aby podpisoval akékoľvek zmluvné papiere. A keď sa s ním stretol Montal (vtedajší prezident), vytiahol Kubala z vačku kus papiera a povedal: „ako s týmto tu?“ Bola to zmluva, ktorú mu predložil Real Madrid“
(Lluis Permanyer, katalánsky novinár a syn vtedajšieho sekretára FC Barcelona v La Vanguardia).
Kubala zarábal 1300 Pesetov mesačne. Bol to do tých čias najväčší plat v histórii španielskeho futbalu. Keď mu vypršal trest v 1951, mohol konečne absolvovať svoj debut v drese Blaugrana v prvej španielskej lige. Predtým hral v niekoľkých priateľských zápasoch, čo nebolo povolené. Samtier mu dal meno „Olegario“ a povedal Kubalovi, aby držal hubu.
Celá história jeho úteku bola sfilmovaná v romantickej forme vo filme Los Ases Buscan La Paz, ktorý sa objavil 1955. Kubala tu hral sám seba. Francov režim mal záujem využiť pre seba maďarského utečenca a to, že bol všeobecne známy. Franco chcel v období studenej vojny pôsobiť ako zodpovedná moc – mimo blokov. Španielsky zväz pri pokuse o zníženie Kubalovho trestu FIFA skúšal použiť meno Kubalu ako anti – komunistu ktorému hrozili v Maďarsku zavraždením. V prvej polovici 1951 sa stal oficiálne španielskym občanom.
Majster „stavbár“
Utečenec našiel v Barcelone nový domov. A tak to malo zostať po ďalších 12 rokov. Na konci 40- tych rokov vyhrali Blaugrana dva ligové tituly za sebou, čím bol vtedajší Camp de Les Corts už na hranici svojich kapacitných možností. No podľa legendy to bolo podpísanie Kubalu, ktoré prinútilo klubové vedenie k rozhodnutiu o stavbe nového štadióna. Lebo 60000 miest v Camp de Les Corts nedokázalo pokryť obrovský záujem, keď sem začali prúdiť katalánske masy, aby mohli vidieť podsaditého dribléra. V skutočnosti kúpila Barcelona už v septembri 1950 veľký pozemok za 10,1 milióna pesetov. No základný kameň bolo položený až v marci 1954.
“Kubala bol základný kameň, na ktorom sa vystavala podpora pre Katalánsky futbal.“
(Josep Samitier)
Bol to jeho jedinečný herný štýl a v porovnaní s ostatnými aj veľká moderna v jeho akciách, na základe ktorých nazývajú Kubalu ako „Majstra stavbára“ Camp Nou. Počas 50 – tych rokov bol základným kameňom pre 4 majstrovské tituly v La Lige a 5 víťazstiev v Copa del Rey. Okrem toho bol s quotami 0,76 gólov/1 zápas pri viac ako 200 zápasoch gólovým garantom v jednom z legendárnych mužstiev FC Barcelona.
“Sám niesol tím vpred. A mal všetko: rýchlosť a silu, techniku, kontrolu, charizmu.“
(Josep Seguer, tímový kolega Kubalu do 1957, v : Sid Lowe, Fear and Loathing in La Liga: Barcelona vs Real Madrid, 2013)
V týchto rokoch bol Kubala superstar. Mal „prenajatého“ taxikára zo Zaragozy, ktorý ho všade vozil – najmä po kaviarňach a baroch. Po meste koloval vtip, že má možno po celom meste už sto detí. Okolo neho sa točili neustále obyčajní ľudia. Peniaze pre neho, ktorý zarobil omnoho viac ako jeho spoluhráči, neboli dôležité. Keď mu ukradli z auta 200000 pesiet povedal uvoľnene, že zlodej, dúfajme, použije tieto na niečo dobrého.
Voči svojim spoluhráčom sa choval jasne spôsobom, že on je ten vynikajúci v mužstve. A skutočne protirečiť mu v tomto nechcel nik.
Barcelona proti Benfike vo finále Európskeho pohára 1961
Dôležitosť Kubalu sa ukázala jednoznačne najmä v období 1952/53. Kvôli tuberkulóznemu ochoreniu vypadol na veľkú časť sezóny a hrozil dokonca koniec kariéry. Stratil v tomto období 6 kilogramov a jeho objem pľúc sa zmenšil zo 7 na 5 litrov. Na šport nebolo pomyslenie. Barcelona sa už ohliadala po náhrade a objavila mladého Argentínčana, o ktorom si všetci mysleli že by mohol vstúpiť do Kubalových stôp. Jeho meno: Alfredo di Stéfano.
Kubalu poslali do kúpeľov do horského prostredia Monistrol de Calders. Zotavil sa perfektne. Keď sa vrátil vo februári 1953, okamžite prebral komando u Blaugrana, ktorí boli vtedy len na 4. mieste. Na konci zvíťazili ešte v La Liga a Copa Generalisimo.
Od 1957 hrali spolu s ním obaja ďalší Maďari Sándor Kocsis a Zoltán Czibor, ktorí na výzvu Kubalu prišli do Barcelony. Toto zvýšilo šance Barcy na európskej pôde.
Žiaľ, Kubala mal personálne problémy koncom 50 – tych rokov so slávnym trénerom Helenio Herrerom. Argentínskemu trénerovi sa nepáčil životný štýl jeho hviezdneho útočníka. Takto prepásol Kubala rozhodujúce semifinále v Európskom pohári 1960 proti Realu Madrid, čo zas stálo na záver Herrerove miesto trénera. V tomto období sa pohybovala hviezda Camp Nou na cieľovej rovinke svojej kariéry – táto (možno) nebola úplne dokončená.
Lebo v sezóne 1960/1961 – bola to posledná Kubalova na najvyššej úrovni – dokázala Barcelona ako prvé európske mužstvo poraziť Real Madrid v Európskom pohári a dostala sa tým do finále proti Benfike. Teamu prešpikovanému hviezdami ako Luis Suárez a rutinérmi ako brankár Antoni Ramallets však podľahla Barca prekvapujúco 2:3.
Kubala pracoval následne ako mládežnícky tréner a šéftréner v Barce, vrátil sa dokonca ako hrajúci tréner na viacerých miestach opäť na trávnik. Bol vo výbere Španielska na MS 1962 (Československo hralo finále ! – pozn. prekladateľa) za ktorý hral od 1953, nebol však v základe.
Tým zostal svetoobčan bez medzinárodnej trofeje a bez nasadenia v medzinárodnom turnaji.
Povojnový Messi
To však nie je pri jeho hodnotení žiadny mínus. Jeho hodnotenie ide tak ďaleko, že občasne sa ukazujú tézy, že Kubala bol na vrchole svojej kariéry lepší ako Lionel Messi. Určite sú takéto porovnania generálne obtiažné. Bývalí spoluhráči ako napr. Seguer ho však označujú ako „náš Messi“.
Laszlo Kubala – fanúšikovia Barcelony ho zvolili za hráča FC Barcelona uplynulého storočia
Ale prečo je Kubala vyzdvihovaný až do takýchto sfér ? V technike a individuálnych činnostiach predbehol dobu v ktorej hrával. Lebo – ak pozrieme retrospektívne na 50 – te roky – nebola individualisticko-taktická úroveň hráčov až tak vysoká. Kubala hral vždy s loptou až „fajnovo“ a bol temer bezchybný v útočných akciách. Len veľmi zriedkavo zapríčinil straty lopty.
Kubala vs Messi – Majstri dvoch najlepších tímov aké Barcelony kedy mala
K tomu ho obopínala akási aura umelca, čo je opačne možno i charakterizovať ako „lenivý génius“. Lebo zatiaľ čo v zápasoch vykúzlil úsmevy šťastia na tvárach fanúšikov, v tréningu bol zdržanlivý.
Jeho podsaditá postava so silnými stehennými svalmi a svalové obrysy viditeľné cez dres však ukazovali, že je výnimočná atlét. Vo svojej mladosti trénoval i box a bicykloval až do dôchodkového veku týždenne osemdesiat kilometrov (neporovnávajte z dneškom, technické vymoženosti dnešných bicyklov neexistovali ! - pozn. prekladateľa ). Ak sa pri svojich 175 cm postavy cítil súperom odstrkávaný, mohol použiť z mládežníckeho tréningu naučený vonkajší hák.
“Bol to silný muž. Nemohol si ho skosiť ani s guľou z dela.“
(Alfredo Di Stéfano, ktorý svojmu priateľovi Kubalovi nevedel prepáčiť len jedno: Kubalov väčší úspech u španielskych žien.)
On sám sa však nepovažoval za rýchlostne vybavené „zviera“, skôr ako kreatívny duch. V tejto súvislosti dochádza občas k historickému hodnoteniu ktoré hovorí: Kubala bol technicky dokonca lepší ako Di Stéfano, no chýbalo mu často viac vôle a nasadenia. Nikdy nepracoval v defenzíve a pôsobil – ak bolo mužstvo v ťažkostiach – nie ako hráč, čo vyburcuje menej talentovaných kolegov. Silu svojmu mužstvu dával vyslovene len v útočných, no často až magických akciách.
Kubalov diagram účinnosti
Nechýbalo mu vôbec nič, čo zdobí ofenzívneho hráča svetového formátu. Naopak. Jeho driblingy – často s klamaním tela, tieňovým švihom nohami do strán, „bicyklom“ a individuálne taktickým zdržaním lopty – to všetko bolo efektívne a v priestore, kde to bolo vhodné. Dokázal dobre odhadnúť vzdialenosti na krídlach i v strede. K tomu využíval neuveriteľný rešpekt, ktorý mal u hráčov hrajúcich na neho osobku. Keďže sa títo obávali, že v súboji ich Kubala obohrá nechávali si náskok čím boli ďaleko od neho a to mu hralo do karát. K tomu treba pripočítať kvalitnú a obojnohú streľbu, ktorú Kubala potvrdzoval zo všetkých vzdialeností, štandardiek po celé desaťročie. Najmä pri trestných kopoch nemal obdoby, takého hráča nebolo. Dokázal zahrávať strely s falšom, napriek ťažkým koženým loptám – vtedy to ešte nik nedokázal. Študoval súperových brankárov pri penaltách. V celej kariére (vraj) nepremenil len jednu.
“Nikto dovtedy nevidel falšom zahratú loptu, ktorá letela ponad múr.“
(Luis Suárez, klubový spoluhráč 1955 – 1961)
Jeho životopis do príchodu do Barcelony nebol v povojnovej dobe žiaľ žiadnou výnimkou. Ale história jeho vystúpenia až k svetovej hviezde – a to z ničoho – fascinovala a fascinuje nielen fanúšikov Blaugrana ale aj mnohých milovníkov futbalu.
CE: Osobne je László Kubala môj obľúbený aktér v histórii futbalu. Nesúvisí to len s jeho eleganciou a určitou mágiou, ktorá ho neustále obkolesovala. Viac je to v mojich očiach súhrn z biografie, vytvorenej legendy a kvality na trávniku.
V roku 2013 mu FC Barcelona zostavila a venovala krátky video súhrn:
Pozn. prekladateľa: Určite neprinesieme všetkých 24 okienok – len tie ktoré sa týkajú FC Barcelona, príp. spojenia Barcy so Slovenskom a Českou republikou. Už teraz je avizovaný Patrik Kluivert!
zdroj: www.spielverlagerung.de, článok od CE
úpravy, preklad, poznámky: Peter
adfa
Perfektny clanok!!
emiliano
Je vidieť názorne, aké je ťažké porovnanie hráčov v rôznych etapách, takú techniku, ako mal Kubala, majú dnes aj mnohí slovenskí prvoligisti. Ale iné trávniky, iné lopty, iné tréningy, iná výživa...
cruyff
knihu o Kubalovi som dostal od maďarských fan, ktorú som bol pokrstiť priamo na Camp Nou v minulom roku, len škoda, že je ,,zatiaľ,, len maďarčine...visca..
quentin
Cruyff, tak knihu o tomto PÁNOVI futbalistovi by som si minimálne veľmi rád prečítal. Podľa mňa, v danej dobe bol Kubala až nadčasový, viď napr. jeho falše pri priamych kopoch...a s tými ťažkými koženými loptami...kto takú loptu v ruke a na nohe nemal, ten nepochopí. Kubala strieľať s dnešnými loptami, tak pri jeho silných nohách, brankári by sa obliekali do chráničov ako pri hokeji a pred zápasom spisovali pre istotu závety a poistky:D Myslím, že sa dá súhlasiť, že bol "messim" svojej doby, a to oprávnene. A redakcii ďakujem za skvelý článok, ktorý ste skvelo spracovali. Visca el Barca!
quentin
Cruyff, otázka na Teba, keďže máš knihu. Niekedy dávno som počul od kohosi spojenie Kubalu nielen s Bratislavou, ale aj s Košicami, len neviem, či v súvislosti s futbalom. Vieš mi k tomu niečo napísať. Vlastne tým pádom pre všetkých nás. Ďakujem.