Rím, Anfield a Lisabon - tri potupné vypadnutia Barcelony z Ligy majstrov UEFA spája jeden faktor - všetky sa odohrali mimo domova. Teda až do včerajšej odvety na Montjuïc.
Keď sme si to spojili, ukázalo sa, že nedostatkom Barcelony bolo udržanie tlaku mimo domova v odvete veľkých dvojzápasov. Po tom, čo Katalánci minulý týždeň dosiahli víťazstvo 3:2 nad PSG v Parc des Princes, sa zdalo, že tento rok konečne môžu postúpiť cez európskeho giganta, keďže v druhom zápase sa mohli pochváliť výhodou domáceho prostredia.
Jednoducho im to však nebolo súdené. Séria nešťastných udalostí, oprávnených aj neoprávnených, spôsobila, že Blaugranas sa včera večer bezmocne rozsypali pred vlastnými fanúšikmi. Zoznam vecí, ktoré sa včera večer Xaviho zverencom nepodarili, je dlhý a nekonečný, od pochybných rozhodnutí rozhodcov až po trénera. Poďme sa však pozrieť na tri hlavné dôvody, ktoré včera večer viedli k vypadnutiu tímu z Európy.
Rozhodnutie, ktoré vyšlo veľmi draho
S dvojgólovým náskokom a tisíckami fanúšikov, ktorí ich svorne povzbudzovali, sa barcelonský večer vyvíjal perfektne. Po necelých 30 minútach hry Katalánci smerovali k postupu do semifinále. Tesne pred polhodinou hry však prišiel okamih, keď bol Ronald Araujo nútený urobiť zásadné rozhodnutie - rozhodnutie, ktoré však nebolo dobré a zničil tak hru celého tímu. Keď sa Bradley Barcola z PSG rútil na bránku, Uruguajčan mohol mladíka buď pustiť v súboji 1 na 1 proti Marc-André ter Stegenovi, alebo ho účelovo faulovať a riskovať červenú kartu.
Ale len po 30 odohraných minútach, pri inkasovaní jedného gólu, by domáci stále viedli a mali by šancu bojovať o strelenie ďalšieho gólu. Araujovo rozhodnutie unáhlene stiahnuť hráča na zem síce zabránilo streleniu gólu, ale za cenu vylúčenia. Barcelona sa musela v oslabení brániť proti PSG, ktorý zrazu zvýšil intenzitu v útoku a vycítil príležitosť. Tím sa čoskoro rozpadol a je to pochopiteľné, keďže v zápase hral viac ako hodinu v oslabení. Najdôležitejšie bolo, že vylúčenie Arauja prinútilo Xaviho stiahnuť Lamine Yamala, čím Barcelona stratila najväčšiu hrozbu v útoku.
Nevyužitie pološancí na maximum
Pri hre v oslabení sa šance nevyskytujú tak často, ako by sme si želali. Koniec koncov, hrať cez obranu súpera, ktorá má na ihrisku jednoducho početnú prevahu, je vyslovene ťažké. Napriek tomu si Barcelona po vylúčení uruguajského obrancu dokázala vytvoriť niekoľko príležitostí a často bola blízko ku gólu. Robert Lewandowski, Ilkay Gündoğan a Raphinha boli blízko k tomu, aby sa ocitli na streleckej listine, ale svoje šance nedokázali využiť.
Hráčom nemožno vyčítať, že nevyužili pološance, ale keby sa im to podarilo, scenár mohol byť iný. Neschopnosť Barcelony vyťažiť niečo z početných pološancí, ktoré mala, sa nakoniec odvíja od mentálnej hry tímu.
Zdalo sa, že Blaugranas sa psychicky zrútili v momente, keď bol Araujo vylúčený, a ich energický výkon do tohto momentu zrazu otupel. Ani v defenzíve nevyzerali dostatočne isto na to, aby si udržali dvojgólový náskok. Vypadnutie Barcelony zo súťaže nebolí ani z polovice tak, ako spôsob, akým vypadla. Mužstvo skutočne ukázalo charakter až do tohto neúspechu, ale v Európe je veľa tímov, ktoré by sa držali v plnom nasadení a ubránili dvojgólový náskok aj s v oslabení.
Karty zamiešala aj neskúsenosť na lavičke
Zatiaľ čo sa hráčom na Montjuïc rozpadal sen o semifinále Ligy majstrov, Barcelona potrebovala pokojnú osobnosť na lavičke, ktorá by ich povzbudzovala a udržiavala v strehu. Požiar sa predsa nedá neutralizovať ohňom. Xaviho vyčíňanie pri postrannej čiare však bolo včera večer panickejšie ako vyčíňanie samotných hráčov. V srdci je možno najväčší culé, ale jeho vyrovnanosť a postoj k neúspechu v zápase boli jednoducho sklamaním.
Namiesto toho, aby zostal pri postrannej čiare a hnal svojich zverencov dopredu, manipuloval dynamikou a prevzal kontrolu, Xavi jednoducho vybuchol a nechal sa vylúčiť. Jeho odchod od postrannej čiary mu ako trénerovi Barcelony nepomohol, ani to nijako nepomohlo hráčom. Ak už, tak to ukázalo nezrelosť španielskeho trénera pri zvládaní tlaku, čo je na takej vysokej úrovni, akou je Liga majstrov, jednoducho neprijateľné.
Je to už po niekoľkýkrát, čo bol Xavi vykázaný za nadmerné protesty, a v istom momente sa človek začne zamýšľať nad tým, či chyba skutočne nie je na strane trénera. Xavi je možno strojcom súčasného vzkriesenia Barcelony, ale jeho pokoj a pochopenie pri postrannej čiare si vyžadujú veľa zdokonalenia.
zdroj: barcauniversal.com
foto: twitter/fcbarcelona.com
Diskusia