Z času na čas sa počas prestupového obdobia objaví téma zaplatenia odstupnej klauzuly za konkrétneho hráča. Nedávno sa takéto špekulácie objavili v prípade Nica Williamsa alebo, naopak, Marca Guiu. Okolo tejto témy vzniklo niekoľko mýtov, ktoré sa v priebehu rokov opakujú a ktoré je vhodné vyvrátiť.

Na úvod je potrebné definovať, čo je to vo všeobecnosti odstupná klauzula. Aby sme ju mohli adekvátne predstaviť, treba v prvom rade spomenúť, že v Španielsku sú futbalisti zamestnaní na základe pracovnej zmluvy. Odstupná klauzula preto nie je nič iné ako špecifická forma kompenzácie za porušenie pracovnej zmluvy na dobu určitú.

Teoreticky sa teda doložka týka výlučne vzťahu medzi klubom a futbalistom. Nový zamestnávateľ hráča z právneho hľadiska nehrá v tejto rovnici žiadnu úlohu. V praxi to však neplatí: žiadny futbalista sa predsa nevykupuje zo zmluvy, aby odišiel na úrad práce. Je preto jasné, že v skutočnosti finančné prostriedky, ktoré prevedie do svojho súčasného klubu, pochádzajú od jeho nového zamestnávateľa. V dôsledku toho bude futbalista v praxi len akýmsi sprostredkovateľom, ktorý najprv dostane od svojho nového klubu sumu X, aby potom rovnakú sumu okamžite previedol na účet svojho súčasného tímu.

To môže mať významné daňové a vecné dôsledky.

/Ne/Milosrdné  dane...

Tu sa dostávame k prvému mýtu - stalo sa pravidlom, že pre klub je drahšie získať futbalistu zaplatením odstupnej klauzuly, než ho získať na klasický transfer. Kedysi bolo toto tvrdenie pravdivé a jeho podstatou bol výklad španielskej dane. Keďže futbalista dostáva od svojho nového zamestnávateľa X peňazí, má príjem, a preto... musí platiť daň. Sadzba dane môže byť takmer 50%. V dôsledku toho, keď napríklad Bayern Mníchov získal v roku 2013 Thiaga Alcântaru, aktiváciou jeho odstupnej klauzuly by musel previesť nielen sumu 18 miliónov eur pridelenú FC Barcelona, ale aj "pokryť" daň z príjmu, ktorý Španiel dostal. Pre Bavorov sa teda ukázalo, že je to výhodnejšie ako aktivovať klauzulu a zaplatiť 25 miliónov eur priamo Barçe.

To je však už dávna minulosť. Podľa výkladov daňového úradu z roku 2016 na strane futbalistu v skutočnosti nevzniká žiadny zdaniteľný príjem - celú získanú sumu totiž okamžite prevedie svojmu bývalému klubu. Dôvodom je kompenzačný charakter odstupnej klauzuly, o ktorom sme písali na začiatku. Následne môže nový zamestnávateľ hráčovi odovzdať sumu zodpovedajúcu klauzule, a to bez výrazného, takmer 50% "doplatku".

Na tomto mieste je potrebné spomenúť, že už niekoľko rokov teda platba odstupnej klauzuly nielenže nie je menej výhodná ako prestup, ale... môže byť dokonca lákavejšia. Je to spôsobené tým, že prestupy hráčov sa uskutočňujú na báze medzi klubmi, a preto podliehajú DPH (v Španielsku je jej sadzba 21%). Na druhej strane, odstupná klauzula sa týka vzťahu medzi klubom a príslušným hráčom, a preto sa na ňu nevzťahuje žiadna daň. V praxi bude rozdiel zvyčajne malý (DPH účtovaná pri prestupe si klub zvyčajne odpočíta), ale je potrebné na to pamätať.

... a problémy s hotovosťou

Ak všetko vyzerá tak krásne, prečo sa potom kluby naďalej snažia vyhnúť aktivácii odstupných klauzúl, a to aj za cenu zvýšenia nákladov na danú operáciu? Odpoveď je jednoduchá - ide o peniaze.

Keď sa kluby dohodnú na prestupe, platba sa najčastejšie uskutočňuje v splátkach. Je možné dohodnúť sa na výhodných termínoch platieb, naviazať časť prestupovej sumy na bonusy... jedným slovom, rozložiť moment, keď účtovník musí fyzicky nariadiť prestup. Práve z tohto dôvodu sa v účtovníctve niekedy objavujú nevyplatené platby za hráčov, ktorí už dávno opustili klub (čo vždy vyvoláva smiech fanúšikov, ktorí si neuvedomujú realitu).

Pokiaľ ide o odstupnú klauzulu, neexistuje žiadna flexibilita ani manévrovací priestor. Ak ju chcete aktivovať, musíte zaplatiť celú sumu naraz, do posledného centu. Neexistuje žiadne vyjednávanie, žiadne rozloženie platieb, žiadny tlak na hráčov pri vyrovnaní... zaplatíte všetko naraz alebo odídete naprázdno, berte alebo nechajte tak. A keďže väčšina klubov nemá trezor plný zlata, vyplatenie desiatok miliónov eur naraz sa môže ukázať ako vážna rana pre ich likviditu.

Práve z tohto dôvodu môžeme pozorovať pokusy dohodnúť sa so súčasným zamestnávateľom daného futbalistu na prestupe, aj keď to bude celkovo stáť viac ako aktivácia odstupnej klauzuly.

P.S. Ale späť k Nicovi Williamsovi, ktorý bol spomenutý na začiatku textu: Athletic je známy tým, že nevyjednáva o odstupných klauzulách. Celá suma, ktorá údajne predstavuje 58 - 60 miliónov eur, by preto musela byť okamžite vyplatená na účet Baskov. Takže nás pravdepodobne čaká ďalšia dlhá letná telenovela.

zdroj: DGT
foto: twitter/fcbarcelona.com

Diskusia

1 komentár
2024-06-26 11:36:06
Ak je tá klauzula braná ako kompenzácia, tak by jej výška mala zodpovedať nejakým reálnym nákladom. Inak je to dosť nevýhodná záležitosť pre zamestnanca, ktorý sa vlastne stal majetkom klubu a nemá šancu odísť.