Už sa to stalo rutinou. Každé leto cestujú na predsezónne turné s prvým tímom najlepší hráči akadémie, ktorým sa podarilo upútať pozornosť Hansiho Flicka. La Masia rok čo rok chrlí do sveta nové talenty – hráčov hladných po úspechu a obdarovaných futbalovým nadaním nevídaných rozmerov.
Inak to nebolo ani v prípade 18-ročného Pedra Fernándeza (známeho ako Dro). Fanúšikovia ho mali možnosť vidieť v akcii počas letnej prípravy aj v úvode sezóny. Je to prototyp záložníka, akého barcelonská liaheň produkuje takmer nepretržite: technicky zdatný, kreatívny, schopný operovať v strede poľa aj na krídle. Hoci fyzicky ešte nedozrel, na ihrisku to kompenzuje výnimočným herným videním a futbalovým umom.
Prekliatie pretlaku talentov
Práve jeho najväčšia devíza je zároveň jeho najväčším prekliatím. V súčasnej Barcelone naráža na obrovskú konkurenciu a z nej prameniacu nízku minutáž. Priznajme si úprimne – vydobyť si stabilné miesto v zostave cez famózne hrajúceho Fermína Lópeza či hviezdneho Daniho Olma je pre tínedžera takmer nemožná úloha.
To, o čom sme pred piatimi rokmi len snívali, je dnes realitou. Akadémia produkuje toľko kvality, že pre všetkých v základe jednoducho nie je miesto. Hansi Flick stojí pred „luxusným problémom“: ako uspokojiť ambície mladíkov, keď na šancu čaká dlhý rad mien ako Guille Fernández, Toni Fernández či Dani Rodríguez.
Pasca „rýchlej cesty“
Paradoxom posledných sezón je netrpezlivosť nastupujúcich hviezdičiek. Úspechy Lamineho Yamala či Paua Cubarsího, ktorí sa v áčku usadili už v sedemnástich, vyvolali u mnohých pocit, že cesta na vrchol musí mať vždy skratku. Lenže výnimky potvrdzujú pravidlo.
Barcelona už nie je rozháraným klubom, kde na pozícii krídelníka musel experimentovať Sergiño Dest. Dnes je to kompaktný stroj plný hráčov, ktorí si svoje miesto zastanú. Príklady Fermína Lopéza či Gerarda Martína ukazujú, že cesta vedie cez trpezlivosť a tvrdú drinu. Obaja čakali na svoju šancu roky, kým „zatli zuby“ a presvedčili trénera. Pripomínam, že práve Fermín dokázal skloniť hlavu, odísť na hosťovanie do tretej ligy, aby nakoniec uspel. Práve takýchto „pracantov“ má Flick v obľube.
Riziko, ktoré musel podstúpiť
Dro si zvolil inú, racionálnu cestu. Pochopil, že cez duo Fermín-Olmo sa do základu tak skoro neprebojuje, a rozhodol sa skúsiť šťastie inde. Otázkou zostáva: Bude nasledovať príbeh Cesca Fàbregasa, ktorý musel odísť, aby sa vrátil ako hviezda, alebo skončí ako Jordi Mboula, o ktorom po odchode do Monaka už nikto nepočul? Ja osobne mu budem držať palce, no súčasná Barcelona má talentu dosť a naopak potrebuje hráčov, ktorí za ňu budú potiť krv.
Z pohľadu klubu zamrzí najmä prestupová suma. Odchod talentu takéhoto kalibru za približne 6 miliónov eur pôsobí v dnešnom futbalovom svete priam komicky. Väčšie riziko však podstupuje samotný hráč. Odchádza do prostredia, kde mu nikto nič nedá zadarmo.
Dro sa tak stáva obeťou znovuzrodenej Barcelony. V tíme spred troch rokov by pravdepodobne hral pravidelne, no v súčasnej konkurencii sa stal „nadbytočným“ luxusom, ktorý si klub nemal šancu udržať.
Autor: Peter
Foto: fcbarcelona.com
Diskusia