Počiatok nenávisti k Madridu a najpolitickejší okamih histórie klubu — tragická smrť prezidenta FC Barcelona Josepa Suñola i Garrigu —, ktorý okrem toho, že bol prezidentom klubu, bol tiež členom španielskeho parlamentu v Madride za ľavicovú stranu Esquerra Republicana de Cataluña, ktorá drukovala za katalánsku nezávislosť.
Tento článok je 5. dielom seriálu Čriepky z minulosti.
Na začiatku augusta 1936 Josep Suñol odcestoval do Valencie a krátko na to pokračoval do Madridu, aby v španielskom parlamente jednal z poverenia prezidenta katalánskeho parlamentu Joana Casanovu. Od polovice júla 1936 už prebiehali boje počínajúcej občianskej vojny, ktoré sa sústredili najmä v okolí Madridu, centra politického diania. Auto vezúce Suñola opúšťalo Valenciu s vlejúcou republikánskou i katalánskou zástavou a predpokladá sa, že tie neboli zvesené ani počas cesty cez kopce Sierra Guardarama, ktoré sú na dohľad od Madridu. V tomto hornatom kraji bojovali izolované republikánske a fašistické oddiely. Počas jazdy cez túto oblasť Suñol narazil na falangistov (príslušníkov španielskej fašistickej strany), ktorí nemali problém rozpoznať vlajky na jeho aute. A tak Josep Suñol nikdy nedorazil do Madridu a 6. augusta 1936 bol fašistami zastrelený.
Správa o jeho smrti sa do Barcelony dostala až o týždeň neskôr, kde sa medzitým šírili zmätočné správy o jeho smrti či zajatí rozzúreným davom. Až do skončenia občianskej vojny v novembri 1939 sa neuskutočnilo spomienkové zhromaždenie na jeho počesť. Francov režim sa hnusil Kataláncom, keďže všetci, ktorí mu posluhovali viedli oficiálnu kampaň, aby pošpinili meno mŕtveho prezidenta klubu, označujúc ho antišpanielskou nálepkou a popierajúc jeho prínos pre klub.
Josep Suñol bol iba jednou z mnohých obetí španielskej občianskej vojny, ale jeho smrť bola počiatkom novej éry FC Barcelona, ako prostriedku odporu voči novému režimu. Spolu s odporom proti režimu Primo de Rivera v predchádzajúcich rokoch, klub strávil niekoľko desaťročí v pevnom područí Francisca Franca, ktorý opovrhoval všetkým čo FC Barcelona predstavovala.
Aj oficiálna história klubu tvrdí, že Suñol bol „prezident martýr“ a jeho osobnosť je doteraz považovaná za prvoradý dôvod prepojenia politiky a klubu FC Barcelona. Nebolo to však len katalánske vnímanie veci, keďže aj Francov fašistický režim vydal neskôr nasledovné vyhlásenie: „V čase keď bol prezidentom [Suñol] FC Barcelona, bol zodpovedným za jasné proti španielske prepojenia, ktoré klub prijal.“
Suñolova smrť sa stala udalosťou, ktorá určuje sociálno-politický aspekt FC Barcelona až dodnes. Phil Ball (2003: str. 99) napísal: „Suñolova smrť je doteraz považovaná za skutočne vymedzujúci okamih v histórii klubu, ideologický počiatok kultúrneho separatizmu, nezávislosti a práva na autonómiu. To dokazuje, že Barca je naozaj viac ako klub a vo význame historickej kontinuity poskytuje komfortnú podporu súčasným nositeľom myšlienky.“
zdroj: forcabarca.sk; foto: fcbarcelona.cat; video: youtube.com
