Filozofia klubu FC Barcelona je definovaná v historickom slogane ,més que un club’ (,viac ako klub’). Hoci je tento slogan všeobecnou frázou, ktorá sa dnes často používa pri rôznych príležitostiach, má svoj špecifický pôvod a históriu.
Tento článok je 8. dielom seriálu Čriepky z minulosti.
Prvý kto použil slogan ,més que un club’, a tým opísal dôležitosť spoločenského postavenia FC Barcelona v Katalánsku, bol prezident klubu Narcís de Carreras. Bolo to v januári 1968 pri príležitosti jeho uvedenia do úradu. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1973, sa ho rozhodol prijať za slogan svojej prezidentskej kampane Agustí Montal i Costa a zároveň mu dal jeho konečnú podobu. Barça je „quelcom més que un club de futbol“ („niečo viac ako futbalový klub“), bol slogan v prezidentských voľbách, ktoré napokon vyhral Lluís Casacuberta.
No aj keď tieto slová boli prvýkrát vyrieknuté až na sklonku šesťdesiatych rokov, ich pôvod je v hlbšej minulosti. Táto myšlienka bola prvýkrát navodená v roku 1908 zakladateľom klubu Joanom Gamperom počas jeho prvej prezidentskej éry. Gamper sa ujal vedenia klubu v náročnom a dramatickom období. Svojou činorodou činnosťou zabránil takmer istému zrušeniu klubu. 2. decembra 1908 tesne pred hromadným útekom z klubu sa Gamper postavil a povedal: „Barcelona nemôže a nemala by zomrieť. Ak sa nikto nechce o to pokúsiť, preberám plnú zodpovednosť a postarám sa o budúcnosť.“
Gamper, ktorý klub založil, bol teraz odhodlaný zabrániť jeho zrušeniu. No pre jeho budúcnosť bolo najdôležitejšie to, čo chcel Gamper, aby predstavoval. Už pri jeho založení bol jedným zo základných dôvodov na jeho vznik: prokatalánsky klub, ktorý bude aktívne slúžiť svojej krajine. A tak sa aj stalo, keď klub nadviazal kontakty s prokatalánskym politickým krídlom a stal sa obhajcom národnej identity a národných práv katalánskeho ľudu. Významne prispel k vytvoreniu autonómnej oblasti Katalánsko či k organizovaniu olympijských hier v Barcelone.
Program ,šport a občianstvo’ vytvorený prezidentom Josepom Sunyolom, ktorý bol popravený v období Španielskej republiky, alebo aktívna podpora vzniku katalánskej autonómie v roku 1977 od prezidenta Agustí Montala či pozvanie Josepa Tarradellasa, najvyššieho predstaviteľa Katalánska, na Camp Nou len niekoľko dní po jeho návrate z exilu, sú len niektoré príklady praktickej aplikácie myšlienky ,més que un club’.
Duch, ktorý Gamper vdýchol FC Barcelona v roku 1908 (roku, ktorý môžeme oprávnene považovať za rok ,znovu založenia’ klubu), prežil do dnešných dní a je súčasťou základnej listiny klubu. Článok 4, opisujúci fungovanie klubu, uvádza aj jeho druhý základný cieľ: „podpora a účasť na spoločenských, kultúrnych, umeleckých, vedeckých alebo rekreačných aktivitách, ktoré sú vhodné a nevyhnutné na udržanie verejného zastúpenia a prezentovania klubu, ako organizácie, ktorá sa teší z toho, že môže lojálne podporovať a slúžiť členom klubu, občanom a Katalánsku.“
