V roku 1908 prežil klub náročné turbulencie, z ktorých ho vyviedol jeho zakladateľ Joan Gamper. Švajčiar mimoriadne oddaný svojmu futbalovému dieťaťu sa stal 2. decembra 1908 prezidentom klubu a pomohol oživiť jeho financovanie. Obroda klubu v roku 1909 podnietila predstavených ku kúpe prvého klubového štadióna – Carrer de la Indústria (dnes Carrer de París).
Tento článok je 12. dielom seriálu Čriepky z minulosti.
Prv než si predstavíme tento prvý vlastný futbalový stánok FC Barcelona, priblížme si miesta, kde klub začínal. V rokoch 1899 až 1909 Barça hrala svoje zápasy až na piatich rozličných miestach, začínala na ihrisku Velódromo de la Bonanova a o rok neskôr sa sťahovala na Campo del Hotel Casanovas. Obe ihriská boli veľmi jednoduché, špinavé a lemované pozdĺž ihriska iba lanom. V roku 1901 sa klub sťahoval na Campo de la Plaza de las Armas, ďalšie veľmi jednoduché ihrisko. Potom sa na niekoľko rokov klub usídlil na Campo de la Carretera de Horta. To bola prvá hracia plocha, ktorá sa podobala na futbalové ihrisko, s nízkou čiastočne krytou tribúnou na jednej strane a nekrytými miestami na státie na strane druhej. V roku 1905 klub prešiel na Campo de la Calle Muntaner, ktorý bol o trochu väčší, ale v podstate taký istý ako Campo de la Carretera de Horta. Dôvodmi pre časté sťahovanie v prvých rokoch existencie klubu bolo rýchle rozširovanie Barcelony, čo viedlo k rýchlemu zastavaniu mesta obytnými či komerčnými budovami.
Finančná obroda klubu v roku 1909 a podpora miestnych podnikateľov viedla ku kúpe prvého klubového stánku Carrer de la Indústria. Gamperovi sa tiež podarilo získať nových hráčov a do roku 1914 rozšíriť počet členov klubu na 10 000. Ihrisko Carrer de la Indústria bolo tiež známe ako L'Escopidora a bolo otvorené 14. marca 1909 v majstrovskom zápase proti Català SC. V nasledujúcom zápase na L'Escopidora Barça obhájila titul v Campeonata de Catalunya a započala sa prvá zlatá éra klubu.
Toto ihrisko bolo v tom čase mimoriadnym zjavom, malo dve kryté tribúny s kapacitou 6 000 ľudí. Bolo to prvé futbalové ihrisko v Španielsku, ktoré experimentovalo s umelým osvetlením. Keďže popularita katalánskeho tímu rástla časom sa mnohí fanúšikovia Barçy na štadión nepomestili a sedávali na vonkajšom múre, ktorý lemoval ihrisko. Okoloidúci mohli vidieť zadky fanúšikov, ktorí na tomto múre sedávali. Odtiaľ teda pochádza súčasná prezývka barcelonských fanúšikov „culés“, čo nesie význam „zadky“.
Ako časom rástla popularita Barçy a zväčšoval sa počet členov klubu „socios“ bolo zrejmé, že kapacita Carrer de la Indústria nebude pre klub postačovať. Vo februári 1922 sa začala práca na novom štadióne v mestskej časti Barcelony Les Corts. Ale to už je iný príbeh.
