Keď sa Barcelona po ponižujúcej prehre 5:3 s Villarrealom pred niekoľkými týždňami vracala do šatne, hráči mali hlavy v smútku. Problémom bola predovšetkým defenzívna hra celého tímu. Dnes sa končí marec a situácia je diametrálne odlišná.
Mužstvo na ihrisku už na prvý dojem pôsobilo nesúdržne a gól mohol padnúť skutočne z každej akcie súpera. Nakoniec táto situácia vyvrcholila tým, že Xavi Hernandez oznámil veľkú novinku o svojom odchode na konci sezóny. Po tom, čo v minulej sezóne kraľoval tím La Lige, sa zdalo, že všetky pozitívne pocity, ktoré Barcelonu obklopovali, sa vyparili.
Len v ôsmich zápasoch počas januára inkasovala Barcelona 15 gólov, pričom súperom dovolila vyslať neuveriteľných 110 striel a mala priemer 1,4 inkasovaného gólu. Nepriazeň osudu však často dokáže objaviť talenty, ktoré by za priaznivých okolností zostali v útlme. Najmä Xavi si uvedomil, že musí vypracovať nový plán činnosti, pričom prehra s Villarrealom bola zlomovým bodom.
Odvtedy prešli Katalánci štrukturálnou zmenou, ktorá viedla k výraznému zníženiu počtu inkasovaných gólov. Barça v 10 zápasoch inkasovala len 7 gólov a vďaka obnovenej istote v zadných radoch ešte neprehrala ani jedno stretnutie. V tomto článku sa hlbšie ponoríme do troch dôvodov, ktoré stoja za zlepšením defenzívy Barcelony a následne aj jej celkovej formy.
1. Christensen: dočasný záchranca Barcelony
Proti Alavesu, ktorý Barcelona zdolala pohodlným výsledkom 3:1, urobil Xavi dve zásadné zmeny, ktoré predstavovali najdôležitejšiu štrukturálnu zmenu: Christensen sa presunul na pivota a Pau Cubarsí sa dostal na stopéra v základnej jedenástke.
Dôsledkom toho, že Christensen hral v základe stredu poľa, bol prechod na uzavretý dvojitý pivot, pričom Christensen prevzal rýdzo defenzívnu úlohu. Dánsky stopér sa vyhol výraznej úlohe v postupe, ale usilovne pokrýval priestor, ktorý uvoľnil Frenkie De Jong alebo iných tvorcov. Jeho hodnota ako hráča, ktorý získava lopty okamžite zmiernila obavy, ktorým Barcelona čelila pri prechode do defenzívy, keďže uvoľňoval postupujúcich v tíme a vykonával špinavú prácu.
Základom jeho hry bolo doteraz získavanie odrazených lôpt a zabraňovanie hrozbám zo vzduchu. Napriek ťažkostiam na polovici ihriska nebola jeho nedostatočná pohyblivosť výraznou záťažou vzhľadom na to, že Christensenove rýchle nohy a rozmanitý rozsah prihrávok mu umožňujú často eliminovať tlak.
Číslo šesť, ktoré si uvedomuje svoje povinnosti, neprekračuje rámec toho, čo sa od neho vyžaduje, a uvoľňuje svojich spoluhráčov, bude vždy užitočné pre mužstvo založené na držaní lopty, akým je Barcelona. Tak ako rastie brilantnosť jeho spoluhráčov, rastie aj optika, cez ktorú sa pozeráme na jeho výkony. Výsledkom jeho hry v strede poľa je, že Barcelona má konečne kotvu, ktorá sa môže oprieť o držanie lopty, a bez lopty má väčšiu istotu.
2. Navzájom sa doplňujúce profily
Predtým, ako sa Barcelona rozhodla pre nový prístup, štruktúra Blaugranas zahŕňala dvoch stopérov a dvoch nižšie postavených krajných obrancov. Rapídny vzostup Paua Cubarsího však umožnil Xavimu zmeniť situáciu. Zavedenie systému na troch stopérov Cubarsího, Ronalda Arauja a Julesa Koundého ponúklo solídne pokrytie a početnú podporu vzadu.
Trojica vzadu umožnila Barcelone ubrániť centre, keďže ďalší stopér znamenal v defenzíve hráča navyše, ktorý sa dokázal vysporiadať s prienikmi zo strany. Najdôležitejšie však bolo, že profily v zadných radoch Barcelony sa navzájom dopĺňali. Cubarsí ako hlavný rozohrávač vyťažil zo svojich spoluhráčov v obrane to najlepšie.
Ronald Araujo, ktorý prechádzal neuveriteľne ťažkým obdobím, sa konečne dostal do dvojice so stopérom hrajúcim s loptou, čo umožnilo, aby sa prejavili jeho silné stránky ako obrancu hrajúceho vpredu. Konkrétne sa Uruguajčan nemusel príliš spoliehať na svoje pozičné povinnosti, ale mohol pôsobiť uvoľnenejšie a včas získavať loptu späť alebo zasahovať na poslednú chvíľu.
Navyše, keď Cubarsí zvládal väčšinu úloh pri rozohrávke, Araujove občasné výpadky na lopte nebili až tak do očí. Na druhej strane Jules Koundé zažiaril aj ako pravý stopér hrajúci viac pri čiare. Je vidieť jeho komfort pri držaní lopty a dokáže predviesť svoju výbornú schopnosť predvídať pohyb šikovných krídelníkov aj bez lopty, čo bude čoskoro potrebné najmä proti Kylianovi Mbappému.
3. Víťazstvo slávi postupnosť a vyrovnanosť
Od opustenia starých myšlienok, ktoré Barcelonu brzdili veľkú časť sezóny, zaznamenali Katalánci výrazný pokles svojej priamočiarosti. Barcelona si skutočne osvojila novú trpezlivosť a vyrovnanosť, čím výrazne znížila svoj sklon k príliš vertikálnej hre.
Túto zmenu podčiarkujú empirické dôkazy. V porovnaní s januárom sa rýchlosť prihrávok Barcelony znížila z 9,45 na 8,24. Navyše, ich vertikalita zaznamenala výrazný prepad, pričom čísla klesli z 32,4% na súčasných 27,72%. Dokonca aj výška ich obranných akcií sa znížila z 35,56 na 28,65.
Gündoğan bol kľúčovým prvkom Barcelony pri presných prihrávkach. Rovnako tak Barcelona trávi menej času v súperovej tretine a využíva viac času na rozohrávku dozadu, čo pripomína spôsob, akým Barcelona bežne fungovala na svojom vrchole.
Vďaka tomu, že Blaugranas sa neponáhľajú s loptou a trpezlivo otvárajú obranu, výrazne spevnili svoje obranné línie a inkasovali menej gólov - priemer padol z 1,32 na 0,69. Údaje naznačujú, že Barcelona je teraz konzervatívne prihrávajúce mužstvo s menej priamočiarym štýlom hry, ak nepočítame Paua Cubarsího, ktorého dlhé lopty sa ukázali ako špičkové a narúšajú bežnú rutinu.
Okrem toho väčšia prítomnosť s loptou vo vlastnom poli vytvára bezpečnosť v obrane, čo má za následok menej gólov a striel. Hoci sa tento posun smerom k hlbšej defenzíve prirodzene prejavuje v menšom počte striel na súperovu bránu, súčasne zvýšil ich útočnú efektivitu. Sotva sa to javí ako prekvapenie vzhľadom na to, že Barça bola v minulosti sebavedomejšia pri účelnom držaní lopty a mala tendenciu strácať sebadôveru v chaotických situáciách.
zdroj: barcauniversal.com
foto: twitter/fcbarcelona.com
Diskusia