Napriek tomu, že Barca bola menej nebezpečná v streľbe a napriek jej zaostávaniu v začiatočnej fáze zvíťazila veľmi jasne 4:1. Pritom jedenásta Unaia Emeryho bola disciplinovaná a predviedla dobrý taktický výkon. I tak však prehrala. Z taktického hľadiska to bol jasný duel, ktorý bol definovaný kľúčovými zónami a aspektmi. V analýze sa budeme venovať jednotlivým úsekom zápasu.
Postavenie Sevilly
Ako i Villareal proti Realu Madrid (deň predtým) začala Sevilla s dvomi zónami po štyroch hráčoch a s dvomi útočníkmi. Unai Emery ale použil zaujímavé zbrane: vyslal Ivana Rakitiča na pozíciu „desiatky“, aby tvoril útok spolu s Baccom. Sevilla zorganizovala vysoký pressing v strede.
Osobná orientácia v strede, v tomto prípade na Xaviho a Rakitic sa venuje Songovi.
Ak sa Barce darilo dostať sa vpred, obaja útočníci sa vracali späť, no najmä Rakitič cúval veľmi ďaleko vzad a podporoval obranu. V hre domácich však bolo vidno ďalší zaujímavý mechanizmus.
Rakitič pri hre smerov dozadu.
Krídlo Sevilly najbližšie k lopte sa orientovalo na barcelonské „osmičky“. Tým sa darilo vyvíjať tlak na krajných obrancov na krídlach bez toho, aby v strede nastalo prečíslenie Barcy, čo však spôsobovalo možnosti Barcy k „diaľkovým“ presunom lopty. Fungovalo to celkom dobre, hoci na výsledku sa to vôbec nepodpísalo.
Ofenzívne však konali takto oveľa častejšie. Krídla vnikali do stredu a všetky činnosti ostatných sa orientovali na vynikajúcom Rakitičovi, ktorý sa javí ako stabilný základ mužstva, najmä v ofenzíve. Orientácia – až osobka v defenzíve dokonávala zvyšné. Aj ďalší faktor bol podstatný.
Pomáha voda na ihrisku mať dosah na súpera?
Či úmyselne alebo nie, na ihrisku boli tony vody. Nielen že bránili plynulej hre, ale dokonca spomaľovali hru totálne. Nábehy s loptou na nohe boli nemožné – terén bol vyslovene hlboký.
Vyhnutie sa pressingu alebo prebratie lopty v šprinte bolo nemožné. Barca niekedy nedobrovoľne (zásluhou terénu) umožnila efektívne blokovania – ako osobku. Sčítané a podčiarknuté - to všetko nakoniec nemalo žiadny veľký význam. Lopta cirkulovala v radoch Barcy rýchlo, presne a efektívne a „Messiáš“ ako vieme dokáže behať i na vode.
Vysúvanie sa na Messiho, keďže stred poľa to v hlbokom teréne nedokázal
Výstavba hry Barcelony
Bez Busquetsa bolo zaujímavé, ako sa Barca vysporiada s vysokým a tvrdým pressingom súpera. Alexander Song je síce vynikajúci futbalista, no nemá kvality Busquetsa v prípadoch uvoľnenosti, strategickej rozhodnosti, ani v hre na jeden dotyk alebo v dynamike pasov, v hľadaní a nájdení voľných priestorov. Defenzívne nie je taktiež – tak ako aj nik iný na svete – porovnateľný s Busquetsom. Preto hrala Barca oveľa viac štruktúrovane v spôsobe „sťahovania sa medzi stopérov“.
Song sa pohyboval najmä v 1. polčase veľmi včas dozadu a pozicioval sa medzi stopérov. Tým zrejme chcel Martino preraziť voči 4-4-2 Sevilly, Pique a najmä Bratra sa vysúvali vpred s loptou na nohe do medzi – priestorov a skúšali odtiaľ hrať kolmé pasy. Bartra sa dostával až do stredu poľa a situatívne fungoval ako ďalší záložník.
Pri stiahnutí sa Songa vyrážal vpred Bartra.
Song sa sťahuje a Sevilla stojí v 4-4-2. Messi ide dozadu a je preberaný záložníkom čím sa uvoľňuje Xavi.
Ako i po zápase povedal Martino, chcel uvoľňovať Xaviho a Iniestu v polopriestoroch a tým otvárať cestu krídlam. Tu sa utvorili významné „štafety“. Iniesta a Xavi stáli symetricky a Messi sa sťahoval až na pozíciu „šesťky“, tu si preberal lopty a postaral sa o okamžitú početnú prevahu. Oboje bolo neskôr odložené ad acta, Messi hral časť zápasu veľmi vysoko a potom i v pozícii „desiatky“, tým veľmi varioval a Xavi sa mohol uplatniť v strede ihriska, pričom Iniesta okolo neho „obiehal“ – tvoril rošády.
Xavi v defenzívnej časti priestoru, kde bol len málo atakovaný. Nemá však žiadne možnosti pre pasy.
Skutočne rozhodujúca pre vývoj zápasu bola však slabá schopnosť Sevilly premieňať šance. To však dokázala Barcelona v osobe Messiho; najmä gól na 2:1 bol podstatný, keďže perfektným spôsobom bola využitá kontra – situácia. Tým sa „in momentum“ presunula miska váh na stranu Barcy. Bez Busquetsa však boli stále problémy zabezpečiť stred ihriska a polopriestory v strede tak isto.
Nasledovný obrázok: Song, Xavi a Iniesta. Song sa nechal veľmi skoro vytiahnuť z bloku (čo sa stalo viackrát), ostatní dvaja „cválajú“ rýchlo späť. A len sa prizerajú ... Taktiež sa toto alebo podobné stalo viackrát.
Pressing praktizovala Barca len miestami na starej známej úrovni. Ako zvyčajne je Barca v postavení 4-1-4-1 a len občasne 4-3-3.
Tu napríklad 4-1-4-1.
Barcelonský vysoký pressing; nie vždy v 4-3-3, ale často 4-4-2, resp. 4-1-3-2.
Čo dokáže Sevilla, dokážeme i my (Barca). No nie ako osobku, ale ako tieňové krytie.
S postupujúcim časom intenzita upadala; hry Sevilly ako i celého zápasu. Dve typické scény:
Pressing Sevilly po 1 hodine hry – ešte celkom dobrý ...
... na konci chýba štruktúra a kompaktnosť. Jasné = tým pádom príde ku gólu na 1:4 ...
Zhrnutie
Sevilla a Emery robili Barcelone problémy, nedokázali ich však dotiahnuť do konca a začali mať s postupujúcimi minútami problémy s istotou Barcelony, ktorá nakoniec vyzerala ako absolútna prevaha. Po šoku po 0:1 sa zrazu Barca „našla“, dostala sa do hry a profitovala prirodzene z dvojgólového Messiho a schopností Iniestu v úzkych priestoroch.
zdroj: spracoval Peter | www.spielverlagerung.de
