Javier Mascherano má priznanie: Nicklas Bendtner zmenil jeho život. Bolo to v marci v roku 2011, Argentínčanova prvá sezóna na Camp Nou a obával sa, že by to mohla byť aj jeho posledná. Barcelona viedla nad Arsenalom celkovým skóre 4-3 v druhom zápase osemfinále Ligy Majstrov, v tej istej fáze súťaže, v ktorej sa stretnú už tento utorok. Hodiny ukazovali 90. minútu a za tohto stavu Barca postupovala. Potom, zrazu, neočakávane, si všetci Barcelonisti prešli pár hororovými sekundami a hrozilo, že postup im pretečie pomedzi prsty.
Arsenal nemal ani jedinú strelu na bránu, keď Jack Wilshere vysunul Bendtnera jeden na jedného s Victorom Valdésom. Keby skóroval, Arsenal by postúpil, Barcelona by vypadla. Bendtner si prevzal loptu, trochu mu nevyšiel prvý dotyk, ale z ničoho nič postava v modrogranátovom drese sa mu položila pod nohy a zobrala mu loptu. Mascherano tento súboj zvládol, Arsenal išiel domov, Barcelona postúpila ďalej, aby následne vyhrala aj celú súťaž a on sám úspešne pokračoval v kariére v Katalánsku. Ak by Bendtner ten večer dal gól, mohlo to tam aj skončiť. Ako aj on sám priznáva: „Ten sklz ma poznačil predtým aj potom.“
Mascherano sa predkláňa na svojej stoličke v barcelonskom tréningovom centre San Joan Despí. „Úprimne,“ hovorí, „po piatich, šiestich mesiacoch som si myslel, že je nepravdepodobné, že by som tu zostal dlho: zdalo sa, že moje vlastnosti išli proti všetkému, za čím si Barcelona stála. Ten moment ma poznačil. Ak by Bendtner dostal loptu pod kontrolu a išiel iným smerom, ušiel by mi a...ufff!...neviem, čo by sa stalo. Ale stalo sa, čo sa stalo a nakoniec sme vyhrali Ligu majstrov. Veci dopadli dobre.“
Dobre? Mascherano vyhral s Barcou 13 titulov, vrátane troch líg, dvoch Líg Majstrov a dvoch MS Klubov. Bol stabilným členom základnej zostavy počas piatich úspešných rokov a odohral 265 zápasov - ako stopér. Nezáleží na tom, že vo finále MS 2014 hral v zálohe, mnohí ho považovali za hráča turnaja a Roy Hodgson mu ten rok pri hlasovaní Zlatej lopty dal dokonca svoj hlas, alebo že Barcelona za neho zaplatila 22 miliónov €, keď bol uznávaný záložník, nie nejaký neznámy mladík. Spôsobom, akým to Mascherano hovorí, je jasné, že to tak muselo byť.
„Nikdy som sa nevzdal. Môžete si myslieť: Ak nehrám vo West Hame, ako budem hrať za Liverpool, keď už majú Gerrarda a Xabiho Alonsa? Ale zobral som to ako výzvu a takisto to bolo aj keď som prestúpil do Barcelony. Ale bolo to ťažké a (dovtedy) som vedel, že Sergiovi Busquetsovi miesto nezoberiem. Nemožné, nemožné. Porozmýšľaj nad iným hráčom niekde inde, ktorý by vedel robiť to, čo Busquets robí pre tento tím...taký neexistuje. Bolo pre mňa ťažké pomyslieť na to, že by som tu zostal dlhšie.“
Ten večer sa však niečo zmenilo. Predovšetkým Mascheranova pozícia. Ak nemohol zobrať Busquetsove miesto, musel sa porozhliadať po iných postoch. Nikdy si seba nepredstavoval ako obrancu: „Nie, nie, nie, nikdy.“ Avšak zmena pozície zmenila všetko.
„V tom zápase som vlastne hral v zálohe, bol to Busquets, kto hral stopéra,“ spomína. „Ale odvtedy som hral na stopérovi - ten sklz zmenil všetko. Našiel som si svoj post a bol som tam po celé tie roky, pokúšajúc si udržať moje miesto a udržať túto úroveň. Dokedy? To neviem, pretože Barcelona má vysoké nároky a má tiež možnosť kúpiť kohokoľvek sa jej zachce.“
Hľadanie stopéra trvá nepretržite, ale takisto je tu stále on. Mascherano prijal zmenu. Hovorí, že nehľadal cestu preč: „Nakoniec, kam by ste odtiaľto išli? Stálo to za to, pretože hrám za jeden z najlepších tímov na svete, so šancou na zisk titulov. Vidím futbal ako kolektívny šport, nie individálny.“
„Rád sa rozprávam o futbale,“ dodáva Javier. Rýchlo je to aj zjavné. Je výrečný, inteligentný, analytický a presvedčivý. Rád sa rozpráva o futbale, správne, ale čo je tiež dôležité, rád počúva. To, čo hovorí, má hĺbku, tiež je otvorený a ťaží z naučených životných lekcií. Je ľahké vidieť ako sa adaptoval tam, kde by sa iní asi nie, všimnúť si skromnosť, ktorá mu pomohla začleniť sa a vodcovstvo, ktoré mu už vyslúžilo prezývku Jefecito, čiže malý šéf, porozumieť, prečo jeho spoluhráči trvajú na tom, že práve on je budúci tréner tohto tímu.
Takže, je?: „Hrať ako tréner je veľmi ľahké, ale skutočne to robiť je iná vec. Vžite sa do pozície trénera a uvidíte, aké komplexné všetko je. Ale chcel by som si to vyskúšať. Ak niečo ideš urobiť, musíš sa dôkladne pripraviť a ja sa pripravím. Potom uvidím, či môžem urobiť ďalší krok.“ Kde? V malom klube? „Ja? Určite by som začal v Argentíne.“ A potom Európa? „Nuž, to neviem, neviem, či by som na to mal.“
Nevedel, či by na to mal, ale podľa všetkého by mal. Mascherano hovorí o úplnom kontraste medzi jeho a barcelonskými vlastnosťami, povinnosti byť odlišný typ hráča, prispôsobení sa „rozbíjača útokov“ v tíme, ktorý stále útočí. Rozpráva o driblingu Andrésa Iniestu na hranici pokutového územia, zamýšľajúc sa: „Ako to dokáže robiť s takým kľudom?“ a o uvedomení si, že „to, čo som robil stále nebolo dosť“, potrebe dramaticky sa zlepšiť, pretože rozdiel v jeho technike a technike ostatných bol „príliš nápadný“.
Ale prispôsobil sa. Niekde inde by zmena pozície možno nevyriešila všetky tieto ťažkosti, možno by to len prehĺbilo jeho mizériu. Ale v Barcelone to fungovalo. Tie isté štylistické ťažkosti, ktoré urobili zapadnutie do zálohy ťažším, urobili premenu na obrancu hladšou.
„Byť stopérom v Barce nie je ako byť stopér v nejakom inom tíme. Priestory, v ktorých sa pohybuješ sú veľmi podobné tým, v ktorých by som sa pohyboval, ak by som hral v zálohe. Často sa stáva, pokiaľ ide o to, kde napádame, že Busquets a ja sme prakticky v jednej línií. Ak ma donútite celý čas brániť v mojom priestore, budem samozrejme trpieť kvôli mojej postave, ale nestáva sa to. Najzásadnejšia vec, ktorá sa mení je, že dostávam loptu čelom k ihrisku, nie chrbtom k hre.“
Mascherano raz priznal, že 90 minút je pre neho utrpenie, ešte k tomu, keď ste obranca, ale teraz hovorí: „Užívam si to.“ Na otázku, či ho otravuje, že sa k nemu pristupuje ako k hráčovi mimo pozíciu, možnej slabine, odpovedá: „Nie, pretože sa stále považujem za záložníka.“
Stále? „Stále. Pozri, jeden deň už nebudem hrať za Barcelonu. Odídem a budem hrať niekde inde a som si istý, že budem hrať ako záložník. O to sa pokúsim, pretože je to post, ktorý mám rád. Vzhľadom na okolnosti a moju túžbu hrať tu, som sa adaptoval. Mám rád aj stopéra, ale záloha je pozícia, ktorú som si vybral na začiatku mojej kariéry.“
Kam teda? Čo ak zavolá Pep Guardiola, napríklad? „Pep mi nezavolá,“ smeje sa. „On nezavolá. Nie, nie, nie.“ Návrat do Premier League je však možný. Určite si to užíval, napokon: hovorí s láskou o Anfield a dokonca aj o kŕmení kačiek v Sefton Park, zatiaľ čo akokoľvek dobrá je záloha Barcelony, až tak dobrá, že sa do nej nedokázal prepracovať, váha pri otázke, či Busquets-Iniesta-Xavi boli lepší ako Mascherano-Gerrard-Alonso. „Bavili sme sa a hrali veľmi dobrý futbal,“ usmieva sa. „Fanúšikovia mi to stále pripomínajú.“
Nie žeby spojenie s Liverpoolom bránilo prestupu niekde inde. „Moje city k Liverpoolu neznamenajú, že som im zaviazaný. Mám ten klub veľmi rád a stále budem, ale ak by mi v budúcnosti dal tím z Premier League šancu, nemôžeš povedať: Nie, hral by som len za jeden tím. Sme profesionáli, toto je naše živobytie. Čokoľvek sa však stane, moje city k Liverpoolu sa nezmenia.“
„Liverpool bol jeden z najlepších tímov, za ktoré som hral, ale klub mal problémy. Nikdy som sa nestretol s majiteľmi. Liverpool je klub, ktorý si užívate, ste tam, žijete preň. Nestojí to zato vlastniť Liverpool 20 000 km ďaleko, patrí ľuďom a nechápeš to, pokiaľ tam nikdy nie si. Je to škoda. Stále som cítil, že klub chcel urobiť krok dopredu, ale nemohol. Teraz s Kloppom sa o to snažia zas. Je to manažér pre Liverpool – veľká osobnosť. Nikde sa ku mne tak dobre nesprávali. Bol som smutný, že som musel odísť spôsobom, akým som odišiel.“
Prečo teda? „To, čo sa stalo, sa stať muselo. Sľúbili mi, že ak by sa naskytla dobrá ponuka, pustili by ma, pretože klub bol v tom čase vo fáze rozpadu. Ale potom klub nepovedal úplnú pravdu. Je to imidž hráča, ktorý sa poškodzuje, to isté sa stalo Fernandovi Torrresovi, ale veci boli jasné: nikdy som neklamal. Keď Rafa Benítez odišiel, vedeli, že odídem aj ja. Cítil som, že projekt sa rozpadá. Rafa odišiel, nebol žiadny iný smer...A ponuka prišla z Barcelony.“
13 trofejí, treble z minulej sezóny a možno ďalšie túto sezónu. Finále Copa del Rey, 6-bodový náskok v lige a teraz Arsenal v osemfinále Ligy Majstrov. Spomienky na deň, ktorý pre neho všetko zmenil, spomienky frustrácie pre Arsenal, tá známa prekážka, na ktorej stále padnú. Nie vždy, Mascherano oponuje, na obranu Arsena Wengera: „Dostal ich aj ďalej.“
Tiež rýchlo bráni Alexisa Sáncheza, jedného z mnohých excelentných hráčov, ktorí možno neboli v Barcelone úplne sami sebou, neschopný prispôsobiť sa tak, ako sa prispôsobil Mascherano a schopný nájsť stabilne dobrú formu len v jeho poslednej sezóne, ale v ktorom Mascherano vidí niečo z Luisa Suáreza.
„Áno, určite. Alexis je bojovník, ktorý nevzdá súboj o žiadnu loptu. Bez ohľadu nato, ako dobre hrá, stále tímu odovzdá všetko. To je zásadné: hrá pre nich dôležitú rolu. Jeho agresivita a prístup sú nákazlivé. Odovzdáva toho veľmi veľa. Myslím si, že sa mu tu darilo: bol dôležitou súčasťou tímu. Možno potreboval výzvu byť ešte dôležitejšou súčasťou niekde inde, je to pochopiteľné. Každopádne, dal nám toho veľa.“
„Arsenal bol stále konkurencieschopný, nepretržite – dokonca aj vtedy, keď každý rok stratili dôležitých hráčov a museli prestavať tím. V posledných dvoch sezónach sú ešte väčšou konkurenciou. Mesut Özil je pre nich životne dôležitý: stále viac si všímaš, že všetko sa točí okolo neho. Ich záloha, ak je však každý zdravý, má veľkú kvalitu: Coquelin, Cazorla, Ramsey sú hráči, na ktorých si musíš dať pozor. Bude to ťažký súper: radi hrajú s loptou a chcú útočiť. Nezmenia to len preto, že hrajú s nami. Budú hrať útočne a myslím, že to si zaslúži pochvalu.“
Môže tu byť tiež iskrička nádeje pre Arsenal. Barcelona cestovala do Japonska, aby odohrala MS Klubov, ktoré vyhrala 20. decembra. Odvtedy hrali 16krát. „Nemať ani tri dni voľna si vyberá svoju daň,“ priznáva Mascherano. „Nie je to výhovorka, nedá sa s tým nič robiť, ale nie sme stroje. Možno tá dravosť pri napádaní trochu chýbala. Nie je to nutne fyzická únava, často je to únava psychická, ktorá spôsobuje nesprávne rozhodnutia: prihrávku, ktorú si mal dať na jednu stranu dáš na druhú a má to svoje následky. Nie je to ľahké...“ Mascherano sa smeje. „Nuž, pre Messiho to je...nie pre nás, normálnych hráčov.“
Problém pre Arsenal je, že aj keď Barcelona vyzerala niekedy trochu uťahane, dôležité zápasy zvládla na výbornú. Mascherano zdôrazňuje „súťaživosť“, ktorá spôsobila, že naďalej vyhrávajú: šnúra neporaziteľnosti trvá už 32 zápasov. Treble neukojilo ich hlad po víťazstve. Ako tréner Atlética Madrid, Diego Simeone, priznal: ani útočný trojzubec nevyzerá, že by mal nejaké veľké ego a to je zvláštne.
„Je to normálne, a preto je tento tím jedinečný. Po toľkých víťazstvách tento tím nenásytne pokračuje ďalej. Je nás 25 a nemyslíme rovnako, máme rozličné povahy, ale keď držíte spolu, všetko je ľahšie. Nie je to len trojzubec, ale hráči ako Busquets, Iniesta, Piqué, ktorí tu už vyhrali všetko, majú stále túžbu po víťazstvách. Odchovanci, ktorí odzrkadľujú tímovú identitu.“
Ako Jamie Carragher a Gerrard v Liverpoole? „Áno a prvá vec, ktorú si urobil, keď si každý deň prišiel, bola pozrieť sa, či tam sú. Ale boli tam len dvaja, tu sú piati, šiesti, siedmi, ôsmi. Naznačili cestu, ktorú ostatní nasledujú, odovzdávajú kultúru klubu.“
„Tajomstvo nie je, že tí, čo sú už tu sa prispôsobujú hráčom, ktorí sem prídu, sú to hráči, ktorí sem prídu zvonka, čo sa prispôsobujú tým, ktorí sú už tu.“
zdroj: theguardian.com/SidLowe
foto: The Guardian, archív
lovefootball
top komentárKeby som nebol lenoch, tento urcite kvalitny clanok by som si precital. Respekt tvorcovi(prekladatelovi).
tunno
:D podobne
joba18
krasny clanok, respektíve rozhovor. VELKY RESPEKT PREKLADATELOVI a samozrejme tvorcovi.
bruno1
Ten najazd Bendtnera si pamatam. Mali sme arsenal na lopate, mohli sme mu nalozit kolko by sa donho zmestilo a namiesto toho sme udrzovali a takmer sme prisli o postup v nadstaveni. Taketo chyby sa nesmu opakovat
One-Two
Len tak mimochodom čau Real ako bolo v Malage?? :D
okbor
Nič moc.:) Rick?
IronGuru
ja som ho prečítal a stojí to zato, zvlášť veta: Nie je to nutne fyzická únava, často je to únava psychická, ktorá spôsobuje nesprávne rozhodnutia: prihrávku, ktorú si mal dať na jednu stranu dáš na druhú a má to svoje následky. Nie je to ľahké...“ Mascherano sa smeje. „Nuž, pre Messiho to je...nie pre nás, normálnych hráčov.“
martin123
CuleZingy: Super článok.
Federer
Gratulujem culeZingy. Skvelé !
patrik12
perfektny clanok, velky dik za preklad
frkmrk
9 bodov pred Realom a zapas s nimi doma
tomessi
9,5
dardel
zatial 9, este stale mozeme prehrat 0:4 alebo inym vysledkom, ktorym by ziskali goal average. nepravdepodobne, ale stale mozne.
petrarcha
Po dlhej dobe, skutočné dobrý článok, naozaj ma zaujal.
Takéto články by mali ludia čítať častejšie aj o hráčoch "rivala", určite by im to dalo iný pohlad na vec (píšem to ako fanúšik Realu).
Aministrator
kde je Rick? :D či ide z Malagy kanálom :)
Roman7
na ten zapas si pamatam bol to jeho najlepsi vykon od chvile jeho prichdu a bol to prave tento zapas ktory mna osobne presvedcil ze na barcelonu ma predtym to totiz nebolo velmi ono
tominno9
asi najlepší článok na tomto webe o tak skvelom, nenápadnom a nedocenenom hráčovi akým je Javier, ale krásne to dal zo seba von, čistá spoveď!
Johny18
skvelý článok:)))
okbor
Ak by niekoho zaujímalo, ako to bolo ale aj nemuselo byť s Luisitom (Suárez) keby bolo keby, tak tu: http://www.theguardian.com/...