Barcelona vyhrala na Metropolitano 2:1, no brány semifinále zostali zatvorené. Prinášam vám analýzu piatich kľúčových momentov, ktoré rozhodli o tom, že misia remontada nakoniec nebola úspešná.
1. Nedá sa vyhrať dvojzápas, ak hráte tretinu súperenia o jedného menej
Toto je možno hlavný záver dvojzápasu s Atléticom Madrid. V prvom stretnutí na Camp Nou dostal Pau Cubarsí červenú kartu v 43. minúte zápasu, čím nechal tím hrať v desiatich počas celého druhého polčasu. Včera bol zasa Eric vylúčený na posledných zhruba pätnásť minút zápasu – tých, v ktorých sa Blaugranas mali vrhnúť do útoku, no namiesto toho balansovala medzi inkasovaním gólu a zúfalými centrami. Dodatočne bolí fakt, že išlo o dve veľmi podobné situácie – také, v ktorých možno mala lepšie zafungovať ofsajdová pasca.
2. Kam sa podel zápas medzi 60. a 80. minútou?
Od momentu, keď VAR anuloval gól Ferrana na 3:1 kvôli ofsajdovej pozícii, až do červenej karty Erica Garcíu, zápas prebehol vlastne nepozorovane. Počas týchto približne 20 minút sme mali tri prerušenia na striedania a tiež dlhé ošetrovanie Ruggeriho, na ktorého tvári sa objavila krv. Žiadna zo strán si vtedy nevytvorila veľmi výhodné príležitosti, až napokon Alexander Sorloth unikol do čistej pozície... Práve v tomto čase, po anulovanom góle, mal Flickov tím bojovať o tretí a potom štvrtý gól, avšak v šmahom ruky sa ukázalo, že treba začať zúfalo hľadať v pokutovom území Arauja, a to hrajúc o jedného menej.
3. Namiesto 3:0 bolo 2:1
Toto stretnutie mohlo vyzerať úplne inak, keby hneď po góle Ferrana na 2:0 Fermín využil situáciu na 3:0 po krásnom centri Lamina Yamala. Španiel však trafil Mussu a následne jeho kopačku, kvôli čomu musel byť ošetrovaný. O chvíľu Ademola Lookman využil svoju situáciu a skóroval na 2:1 – inkasovaný gól, akých sme v ére Flicka videli neúrekom – zrazu je tím v nepríjemnej situácii dvaja na dvoch, kde stačí len dobre prihrať.
4. Barcelona rukojemníkom svojho štýlu
Keď Atlético v poslednom ligovom kole prehralo so Sevillou, Cholo Simeone povedal, že nebol spokojný s tým, že jeho tím mal loptu tak dlho v držaní. Zdá sa, že takýto štýl viac praje vyhrávaniu v Lige majstrov než ten založený na neustálom útočení a riziku. Barcelona sa mohla v útoku aj roztrhať, no aj tak oba góly padli po rýchlych akciách a Atlético nepotrebovalo veľa, aby sa ocitlo vo výhodnej situácii. Hansi Flick viackrát hovoril, že takýto štýl je vhodný a ideálny pre klub, akým je FC Barcelona, no plán musí byť vykonaný perfektne. Dnes niečo chýbalo.
5. Kto je pozitívom, kto negatívom?
Na záver rýchlo preverme jednotlivých futbalistov. Najviac pochvaly po zápase zbierajú Dani Olmo a Gavi, ktorí sa skvele orientovali v strede poľa. Prvý menovaný zaznamenal asistenciu pri góle Ferrana a dobre operoval medzi líniami, a v prípade druhého už niet po zranení ani stopy – bojoval tak, ako na to zvykol, získaval lopty a pokojne rozohrával.
Pochvalu si zaslúži aj Ferran – autor asistencie pri góle Lamina a zásahu na 2:0. Lamine Yamal sa – ako zvyčajne – išiel roztrhať, no často chýbalo posledné dobré rozhodnutie. Mínus treba napísať k menu Pedriho, ktorý po zranení ešte neukazuje úroveň, na ktorú sme si v jeho prípade navykli. Na Metropolitano zaznamenal – na svoje pomery – príliš veľa strát. Ťažko hľadať pozitíva aj na príchode Rashforda – neistý s loptou a robiaci nezrozumiteľné rozhodnutia.
Autor: Lukáš@forcabarca.sk | Spracované na základe info z fcbarca.com
foto: X/FCB
Diskusia