Bieloruský tvorca hry úprimne o výčitkách svedomia po odchode od Kanonierov, radosti pri hraní pod Arsenom Wengerom a aj o tom, ako dnes ľutuje, že Pepa Guardiolu v Barcelone nepočúval pozornejšie.
"Usadiť sa počas môjho prvého roku v Stuttgarte bolo náročnejšie ako v celej mojej nasledujúcej kariére," spomína Aleksandr Hleb na svoj prestup do Bundesligy, kam prišiel v roku 2000 ako devätnásťročný. "Prišiel tam za mnou môj brat, aby hral za ich dorast, ktorý so mnou žil. Pokiaľ by tam so mnou nebol, bol by som sa vrátil naspäť do Bieloruska."
"V tom čase som plakal. Po psychickej stránke to bolo náročné, no spolu sme si to navzájom uľahčovali."
Keď sa mu už však usadiť podarilo, stal sa v Stuttgarte pri druhej priečke v bundesligovej sezóne 2002/03 obľúbencom tribún. Po ukončení šesťročného účinkovania v Nemecku, kde si pre schopnosti so svojou ľavou nohou vyslúžil prezývku "čarodejníkov učeň", sa upísal Arsenalu a začal tak to, čo považuje za najobľúbenejšiu fázu svojej hráčskej kariéry.
"Arsenal pre mňa znamenal najlepšie časy v celej svojej kariére. Bol som úplne, stopercentne spokojný," hovorí FourFourTwo. "Mal som neuveriteľného trénera, skvelých priateľov a fantastických spoluhráčov. Bolo to ako splnený sen."
Hlebov obdiv voči manažérovi Arsenovi Wengerovi je zrejmý, a to i napriek súčasnej polemike o tom, či je ešte Francúz dostatočne kvalitný na to, aby dotiahol Arsenal opäť v Premier League na vrchol. "Wenger vždy podporuje svojich hráčov. Cíti, čo si myslia mladí futbalisti. Nepotrebuje prísť za tebou a spýtať sa ťa: 'Čo si myslíš?', pretože to vie už vopred. Ľudia ho kritizujú, no fakt je, že je fantastický. Arsene je Arsenal. Tento klub a Wengera spája všetko. Všetci chceme tituly, no každý klub si musí prejsť aj náročnejšími obdobiami," tvrdí jeho bývalý zverenec.
Hleb si myslí, že si Wenger, ktorý medzičasom po vzniku tohto rozhovoru získal nový dvojročný kontrakt, zaslúži aspoň ďalších dvanásť mesiacov vo funkcii. "Wengerom by som ešte rok neotriasal. Nechajme ho do konca nesledujúcej sezóny. Som si istý, že je schopný vytvoriť ďalšie víťazné mužstvo. Zvonka je kritizovať jednoduché, no nemyslím si, že ak by do Arsenalu prišiel iný manažér, znamenalo by to zachovanie štýlu hry, pekného futbalu, ktorý sem priniesol Arsene."
Hleb strávil v Arsenale tri sezóny, počas ktorých žiaril svojimi výkonmi, hoci sa v roku 2006 vo finále Ligy majstrov proti Barcelone musel zmieriť s prehrou. Na druhej strane sa však stal prvým Bielorusom, ktorý v tejto súťaži nastúpil do finálového stretnutia.
Hleb odpovedal na otázku ohľadom svojho odchodu už veľa ráz. Zaujímavé však je, že na celú situáciu z roku 2008 sa on sám pozerá s rovnakým poľutovaním, ako mnohí fanúšikovia Arsenalu, ktorí oňho prišli. "Ľudia sa ma vždy pýtajú, prečo som odišiel, no je to náročné vysvetliť. Neviem prečo. Ja sa pýtam sám seba, prečo som odišiel," tvrdí Hleb.
Pravdepodobne bola preňho, podobne ako pre mnohých ďalších hráčov, ponuka Barcelony jednoducho príliš ťažko odmietnuteľná. Z toho, čo mohol byť prestup snov, však prišiel nešťastný štart, z ktorého sa Hleb nikdy úplne nespamätal. V predsezónnej príprave žiaril, teda až do okamihu, keď ho zastavilo zranenie. V čase, keď bol zdravotne indisponovaný, našiel Pep Guardiola recept na úspech a v jeho hlave sa zrodila myšlienka tvorby mužstva, s ktorým neskôr vyhral historické treble.
Aj napriek tomu, že klubu sa darilo, samotný Hleb bol z dôvodu nedostatočného množstva šancí frustrovaný, keď hral pri úspechoch Barcy vedľajšie husle. Na vec nám dáva neuveriteľne úprimný pohľad. "Chcel som hrať, samozrejme, každý jeden zápas. Guardiola sa so mnou snažil o malom počte príležitostí, ktoré som dostával, rozprávať, vravel mi, že mal v tíme až príliš veľa mladých, talentovaných hráčov a že chcel dať šancu každému. V tom čase som mal problémy v osobnom živote, čo ma zle ovplyvńovalo. Počúvať som ho nechcel."
"Snažil sa mi dávať rady, ako sa začleniť, navrhoval mi, aby som sa začal učiť po španielsky, nech som schopný komunikovať s tímom hodnoverne. Vtedy som si myslel, že problém spočíval v ňom, nevidel som to z druhého uhla pohľadu. Teraz však viem, že chyba bola vo mne. Ja som bol problém. Pokiaľ by som spravil všetko, o čo ma Guardiola žiadal, hral by som viac a svoje pôsobenie v klube by som si bol užil."
Hleb opustil Barcelonu a odišiel na ročné hosťovanie do Stuttgartu už rok po tom, čo sa jej upísal. Neskôr, v snahe vrátiť sa naspäť do Premier League, sa na hosťovanie upísal v roku 2010 Birminghamu. Bol to ale ťah, ktorý dnes považuje za nesprávny.
Na konci hosťovania Hleb uvažoval o návrate do Arsenalu. "O návrate som hovoril s mojím agentom, no on mi povedal, že by to možné nebolo, keďže do ich tímu prišli dvaja alebo traja noví stredopoliari."
I napriek tomu, že sa do farieb Kanonierov už obliecť nemohol, klub sleduje aj naďalej ako fanúšik. "Pozerám zápasy Arsenalu, podporujem ich. Je to môj tím," vraví.
Ako ktokoľvek z priaznivcov severolondýnskeho celku, ani tridsaťšesťročný Hleb netvrdí, že situácia v Arsenale je ideálna. "Vec ohľadom kontraktov Alexisa Sáncheza a Mesuta Ozila môže, pochopiteľne, ovplyvniť celý tím. Nerozprávame sa o tenise, kde musí každý myslieť iba na seba. Každý musí byť spolu a keď prichádzajú špekulácie, že niektorí hráči chcú odísť, má to vplyv aj na ostatných."
"V Arsenale sme to zažili pri Thierrym Henrym, naším najlepším hráčom, uňho to bolo niečo podobné ako teraz pri Sánchezovi. Keď odišiel do Barcelony, každý si myslel, že sme skončili, no futbal ide ďalej. Pokiaľ sa Alexis rozhodne odísť, niekto ho jednoducho nahradí a Arsenal sa posunie ďalej."
Hlebova kariéra zahŕňala veľké množstvo transferov, summa summarum desať klubov v šiestich rozličných krajinách. Rovnako tak v nej nechýbali kluby, v ktorých hral viackrát, štyri rozličné pôsobenia zažil v BATE Borisov, dve v Stuttgarte, dve v Glenclerbirligi a dve v družstve druhej ruskej ligy Krylia Sovetov Samara, kde hráva i v súčasnosti.
O svojom aktuálnom domove hovorí s obrovským nadšením, ľudí vyzýva k tomu, aby sa budúcoročným Majstrovstvám sveta, ktoré sa odohrajú práve v Rusku, nevyhýbali. "Ľudia v Rusku sú fantastickí, futbal milujú. Nikto by sa nemal báť prísť sem. Kľúčom je vzájomný rešpekt, pokiaľ rešpektujete vy ich, rešpektovať budú aj oni vás. Každý si len chce užiť Svetový šampionát, a to, že ho bude organizovať takáto krajina, je fantastické."
Čo sa týka jeho osobnej kariéry, vo svojej budúcnosti zatiaľ jasno nemá. "Milujem futbal a spoznávanie nových líg. Stále sa cítim byť čerstvý, futbal ma ešte neunavuje. Nie som si istý, ako bude vyzerať moja budúcnosť, zatiaľ som ju nezvažoval."
"V decembri som sa stal otcom, a tak sa teraz sústreďujem viac na rodinu. Chcem ísť so svojou rodinou na dovolenku a tam si to všetko premyslieť s nimi po svojom boku. Možno ma čaká ešte jeden ďalší rok, možno nie. Štyri roky som študoval nižší stupeň odboru na Akadémii verejnej správy. Je to niečo, čomu by som sa mohol venovať po skončení s futbalom, nie som si však istý. Naučil som sa veľa a poriadne som si to užíval."
Nech už bude jeho ďalší krok akýkoľvek, na Hleba sa budeme pozerať stále ako na sympatického futbalistu, ktorý u nás nenaplnil svoj potenciál. Na nedostatok zábavy sa ale vo svojej kariére sťažovať nemôže.
Zdorj: fourfourtwo
Foto: fourfourtwo
abstinent
nwm naco ho vtedy vedenie kupovalo
tunno
Lebo hral v arsenale vtedy výborne.
Jhonys
Parádní rozhovor, díky za něj.