Táto „bitka“ v CL na jar 2010 sa stala jedným z hlavných dôvodov neskoršej abnormálnej rivality Realu Madrid za Joseho Mourinha a Barcy za Pepa Guardiolu. Pre mnohých bola táto partia míľnikom biografie J. Mourinha ktorý ukázal svoj image: chladný – deštruktívny.
Odvetný zápas medzi FC Barcelona a Inter Miláno – zápas, ktorý sa (pre mnohých) smutným spôsobom zapísal do histórie futbalu vyhrala Barca 1 : 0. Vyhrala síce bitku – prehrala však vojnu: po výsledku 3 : 1 zo San Siro ubránil Inter s desiatimi hráčmi výsledok 1. zápasu.
Kombinácia defenzívneho Mourinha s catenacciom Interu: dodnes je táto partia posudzovaná mnohými odborníkmi ako „anti–futbal“ najhrubšieho zrna. A pokračovala v nej proti Barce neskôr Chelsea ako i Celtic.
V tejto in – depth analýze sa obzrieme späť na tento legendárny duel.
Postavenie mužstiev
Inter začal nominálne v 4-2-3-1, v ktorom krídelný „útočník“ Christian Chivu naľavo (prakticky druhý ľavý obranca) a napravo Samuel Eto’o hrali defenzívu najhlbšie ako to bolo možné. Veľká otázka: plánoval to takto Mourinho? V oficiálnej zostave odovzdanej UEFA-e figuroval Goran Pandev miesto Chivu a až 10 minút pred začiatkom sa rozhodlo v prospech Chivu.
Základné postavenie formácií
Takýmto postavením vzniklo asymetrické 4-2-3-1 s dvomi krajnými obrancami na ľavej strane. Medzi dvomi vyššie postavenými bekmi sa presúval ako spojovací článok hry Sneijder – súčasne ako piaty!!! stredový hráč. Pred ním Diego Milito, za ním znova poistky – dvojitá „šestka“ Cambiasso a Thiago Motta, obaja tesne pred obranou. Štyria výborní obrancovia Walter Samuel, Lucio, Maicon und Javier Zanetti kompletovali super – betón.
Katalánci vybehli v 3-4-3 čo však bolo len na papieri. Yaya Touré hral druhého stopéra vedľa Piqueho a Alves ako vysunuté pravé krídlo. Na „šestke“ Busquets, Xavi udával takt smerom dopredu a Keita prebral Iniestovu úlohu klínu do obrany súpera a ako podpora Ibrahimoviča – alebo zaujal pozíciu v priestore medzi prvými dvomi obrannými líniami súpera (medzi-priestor).
Útok: Messi vpravo, Zlatan v strede a Pedro na ľavom krídle. Tu došlo k zaujímavému a dosť rozhodujúcemu a neskôr kritizovanému aspektu: Ibrahimovič hral veľmi staticky, navyše dostával málo lôpt. Táto kritika však nesedí – minimálne v tomto zápase.
Rola Ibrahimoviča
Dlhý Švéd sa počas hry ukázal ako veľmi pohyblivý, predovšetkým do chvíle kým súper dostal červenú kartu. Jeho pohyby boli dobre naviazané na Messiho, ktorý sa s pribúdajúcim časom pohyboval viac smerom do stredu a obsadzoval polo-priestory a stred útoku. Pôvodná idea bola, že Ibra sa bude pohybovať v priestore ľavého stopéra Samuela. Tam mal vďaka svojim schopnostiam vo vzduchu spracovávať dlhé vysoké lopty. Najdôležitejší dôvod bol prispôsobiť ho na zmeny smeru pohyblivého Messiho, aby ho tým uvoľnil od jeho prenasledovateľa Zanettiho. Párkrát prijímal lopty až na krídle čím Barcelona získala priestory, no Samuel ho dokázal udržať pohybom. Takto strážený sa Ibra nestal nebezpečným.
Scéna v min. 05:21 – Ibra na krídle prenasledovaný Samuelom
Po vylúčení Thiaga Mottu boli Ibrahimovičove pohyby obmedzené i vysoko hrajúcim Alvesom. Tento obsadil pravé krídlo a pohyboval sa konštantne v pravom polo-priestore, pred ním hral Messi. Hoci sa Inter stiahol ešte hlbšie stále to nevyzeralo na ultra – defenzívu Interu.
Počiatočná fáza bola skutočným geniálnym kúskom od Mourinha
Pri spomienkach na tento zápas sa stále hovorí najmä o záverečnej fáze: desať bielych sa bráni sa voči veľkému tlaku jedenástich červeno – modrých. Z taktického pohľadu však bola určujúca počiatočná fáza.
Defenzívne pohyby Interu boli totiž využívané i v neskoršej fáze zápasu.
Nominálne bola defenzívna formácia Interu pozične orientovaná v systéme 4-4-2, je to však zjednodušený pohľad. Na ľavej strane dohliadal Chivu na Alvesa, napravo mal Eto´o veľa priestoru kvôli asymetrii Barcy čím sa ponúkal na neustále odkopnuté lopty. Súčasne ukázali obaja „ofenzívni“ hráči Sneijder a Milito variabilitu v defenzíve. Milito sa na začiatku sústredil na Busquetsa a keďže hral dosť vysoko mohol ešte atakovať rozohrávajúcich stopérov Barcy. Vo vytváraní pressingového tlaku mu pomáhal Sneijder, no keďže nominálne nemali kompaktnosť (zvyšok stál vzadu) neohrozili vôbec rozohrávku Barcy.
Zostal z toho najmä pressing (až) v strede ihriska, kde ohromnou flexibilitou (zo zadnej formácie striedavo vybiehali ďalší na výpomoc) mali vplyv na rozbíjanie rozohrávky Barcy.
Inter v pressingu, Scéna z min. 06:27, červeným vidíme priestor vyvíjaného tlaku ktorý zabraňuje rozohrávkam
Viacnásobne vznikali asymetrické 4-3-3, kde sa Sneijder ad Eto’o orientovali vedľa Milita a uzamykali priestory. Chivu stojí hlboko proti Alvesovi a Cambiasso poisťuje priestor v strede – to dovolilo Mottovi orientáciu vpred.
Mourinho tým atakoval silné stránky v hre Barcy. Ani Milito nemal úlohu hroziť 90´ ako útočník – Eto´o napravo mal tým agresívnejšiu úlohu a Cambiaso mohol centrálne zaisťovať aby uvoľnil Mottu.
Vyriešenie problému menom Messi
Okrem Xaviho pasov za obranu bola Mourinhovým problémom kombinačná schopnosť Messiho a jeho driblingy. Vyriešil to čiastočne až agresívnou osobkou. Ak sa Barca dostala na polovicu Interu presunul sa dopredu Milito, aby aspoň čiastočne dosiahol šírku v hre Interu, pričom Sneijder sa zaradil ako piaty!!! záložník veľmi hlboko na vlastnej polke. Postavenie sa zmenilo až na 4-2-3-0-1 / 4-4-1-0-1**.
**nulou sa myslí a zdôrazňuje obrovský voľný priestor medzi Militom vpredu a zvyšok obrancov Interu
Scéna z úvodu min. 00:18, Messi stojí voľný no nachádza sa v „pretlakovom“ priestore troch aktérov okolo neho
Sneijder hľadal možnosti byť v blízkosti Xavimu. Nominálne to mal byť priestor Mottu čo by však mohlo spôsobiť problém v okolí Messiho. Zanetti prebral totálnu osobku Messiho, „odovzdával ho“ na centrum zálohy – pokiaľ sa Messi presúval do polo-priestoru alebo centra útoku. Motta mal takto ťažkú komplexnú úlohu: v pressingu vypomáhal vpredu a sťahoval sa agresívne na svoju „normálnu“ pozíciu, defenzívne musel pri útokoch Barcy z ľavej strany podporovať Cambiassa v strede ihriska, prípadne uzamykať priestory medzi líniami a navyše „hodiť očkom“ po Messim. Ak sa mu to nedarilo pripojil sa k nemu Zanetti, čím sa vymanil z obrannej štvorice – čo bolo riskantné. Chivu však inteligentne zabezpečoval Zanettiho priestor a v krízovom prípade zaberal jeho postavenie. V pravom polo-priestore fungoval stroj Interu ako hodinky.
Takýmto spôsobom, ktorým sa darilo dosiahnuť tesné priestory a za pomoci vynikajúcich individuálne – taktických defenzívnych schopností pri hre na Messiho a Ibrahimoviča bolo nebezpečie na pravej strane neutralizované.
Ofenzívne pre Inter týmto postavením a spôsobom hry nezostalo temer nič. Z kontier osamoteného Milita mala Barca nulový problém. Držanie lopty ešte pred červenou kartou bolo cca 75 – 80%, v ofenzíve však pre Barcu nič moc špeciálneho.
Spôsob hry Barcelony
Katalánci mali veľký problém: Messiho nábehy boli skôr či neskôr zablokované Cambiassom. Zanetti a Motta mu bránili pri rozbiehaní akcií a Chivu priestorovo zabraňoval pasom doprava. Tým bol Messi ako klínový hráč „vyradený“ z hry.
Scéna v min. 03:55, Inter asymetrický, dokáže tým vytvoriť tlak a prispôsobiť sa na pohyby hráčov Barcelony
Ibrahimovič mal pomôcť svojim pohybom, no tu bránil Samuel. Veľké nádeje sa vsadili do Alvesa, ktorý mal však dilemu. Bez partnera Messiho do kombinácie nebolo s kým a pri inteligentnom Chivu sa neodvážil k vertikálnym nábehom - navyše ešte Ibrahimovič mal za úlohu odkláňať sa z centra útoku, čím centre boli kontraproduktívne – nebolo komu.
Guardiola sa pokúsil dosiahnuť s Alvesom nasledovné: počítal s tým, že všetky dohodnuté pohyby barcelonského stroja budú zlikvidované veľkou komplexnosťou betónu Interu. Nevadí: dá sa to využiť na to, aby Alves vnikal do priestoru ktorý uvoľnil Zanetti kvôli naháňačke za Messim alebo kombinačne s Ibrahimovičom pristupovať bližšie k bráne – známe Guardiolove hľadanie nových možností.
Z tohoto vznikla i žltá karta Mottu na začiatku. Motta dostal žltú po tom čo Alves diagonálne vyštartoval a zahral narážačku s Ibrahimovičom – Motta musel brániť kĺzačkou, pri ktorej fauloval = žltá.
Barcelona skúšala útočiť i na ľavej strane, lebo komplexné reagovanie súpera na pravej strane to nedovoľovalo. Pedro prebral v druhej tretine ihriska úlohu stabilizovať priestor, no tým otvoril pole pôsobnosti Keitovi a vyššie postavenému Militovi. Situatívne tým vznikli momenty 4-2-4 s Ibrom napravo a Keitom, ktorý bez tak nehral kreatívnu úlohu ani úlohu klínového hráča ako zvykne Iniesta.
Navyše bola Barca veľmi flexibilná pri rozohrávaní – Xavi a Busquets sa pohybovali pred obranou, aby sa vyhli osobkám pri napádaní a vytvorili most na rozohrávky do centrálneho priestoru. Podporu dostávali od vysúvajúcich sa stopérov. Touré i Pique sú ako zrodení pre takúto rolu – hľadanie voľných priestorov k nahrávkam. Obaja sa dostávali v 1. polčase až k šestnástke súpera, skôr ako ich atakovali Thiago Motta a Cambiasso. Po červenej Mottu bola vertikálna hra oboch stopérov ešte silnejšia.
Tu je vidno pohyby Barcelony a Interu. Veľmi „okatý“ je presun stopéra Tourého - scéna je z min. 14:42
Žltá alebo nie? Druhá žltá (spolu červená) alebo vôbec žiadna?
Pri prvej akcii bolo možné dať žltú – no nemusela byť. Pri druhej akcii, za ktorú bola okamžitá červená bolo pohoršenie hráčov Interu pochopiteľné. Nebol to síce úder lakťom, no ani žiadny prirodzený pohyb ruky Mottu. Busquetsa trafil do tváre. Ten logicky využil situáciu. Je však ťažké určiť v takomto prípade hranicu. Je možné tvrdiť, že Motta ako i každý iný hráč pohybuje v súboji rukami a mal smolu, že zasiahol Busquetsa.
Rozhodca rozhodol o úmysle Mottu, jeho rozhodnutie by niektorí „podpísali“ – niektorí nie. Možno ak by to bola druhá žltá bolo by všetko jednoduchšie.
Tým sa absolútne všetko zmenilo!
Mourinho bol prinútený k zmenám ktoré – ako píšeme v nadpise: spravili z tohto zápasu historický, konkrétne záporne historický.
Zmeny
Mourinho preskupil: Milito zo stredu napravo, Eto´o sprava doľava. Z toho sa dá dedukovať, že v prípade nasadenia Pandeva miesto Chivu by bolo rozstavenie totožné ako po červenej karte. Samuel Eto´o je vhodnejší hráč na ľavú stranu: nielenže poznal z Barcy pohyby Alvesa, Messiho a úlohu stredného útočníka, ale mohol svojou výbornou dynamikou „vyžehliť“ prípadné chyby v pozičnej hre. Diego Milito na opačnej strane mal so svojim defenzívnym bratom menšie problémy a Maicon prebral Pedra, ak neberieme do úvahy niektoré scény vyplynuvšie situatívne z priebehu hry.
Chivu sa presunul zľava do stredu a prevzal úlohu Mottu. V konečnom efekte nevzniklo 4-4-1, ale totožný systém ako predtým – len bez útočníka: použiť by sa mohlo málo používané 4-4-1-0-0 čo vyzerá až „strelené“ ale najlepšie vystihuje kompaktnosť Interu a jeho super – betón.
Základné formácie po červenej karte
„Pyramída“ Barcelony, scéna z min. 38:01 – totálna ofenzíva
Mourinhov Inter hral situatívne dokonca na 5 – člennú obranu + „útočné“ krídla pred obranou pričom k lopte najbližšie krídlo mohlo pressovať krídlo Barcy. Priestor medzi bočnou hranicou šestnástky a postrannou čiarou bol ponechaný ako voľný. Centre z týchto priestorov neexistovali, t. j. neboli žiadnym problémom pre Inter. Barca sa nezaujímala o tieto priestory a snažila sa futbalom s vysokým percentom držania lopty dostať sa k šanciam.
Kľúčovú rolu mal zohrať Touré. Presúval sa do pravého medzi-priestoru a to veľmi ofenzívne. Alves ešte viac rozťahoval hru prítomnosťou až na čiare – po polčase boli zmeny jednoznačne viac viditeľné. Pep poslal na ihrisko Maxwella miesto Gabiho Milita, čím trojica obrancov pripomenula ešte viac ofenzívnu obrannú trojicu z rokov 2011/2012.
Maxwell pomohol k prečísleniu na svojej strane, Yaya Touré tlačil sa do medzi-priestorov v strede a napravo. Pedro a Alves dodali šírku hry a vpredu ako 2 fixné body hrali Ibrahimovič a Keita, pričom Messi sa voľne pohyboval z polo-priestoru do stredu útoku. Vyzeralo to ako keď Touré a Messi striedavo vypomáhajú Xavimu.
V mnohých prípadoch bol Pique jediným obrancom s predsunutými pol-obrancami/pol-záložníkmi na stranách a Busquets ako hlbší podporný bod. Touré pôsobil až neuveriteľných 20-25 metrov pred stredovou čiarou a Pique ako poistka 10-15 metrov za ním. O klasickej trojici/štvorici obrancov sa vôbec nedalo hovoriť. Barcelona využívala striktne rigorózne prevahu a úzke priestory čo nakoniec prinieslo až 86% držania lopty (v CL nevídané dokonca ani u Barcelony). U Interu vznikla pendlujúca šestica!!! Obrancov, cez ktorú však Barca nenachádzala prechod. Preto Guardiola striedal znova v 62. minúte.
Prispôsobenia
Bojan Krkic a Jeffren Suarez nahradili Ibrahimoviča a Busquetsa. Tým boli nanovo rozdané karty, keďže Pedro prešiel na pravú stranu a Jeffren na ľavú. Obaja pomáhali roztiahnuť hru do šírky a Bojan v strede prebral pohyblivú pozíciu Ibrahimoviča, ktorý bol stále viac statický – i zmenami po červenej karte. Keita zostal ako klín pri Luciovi a Maxwell s Alvesom obsadili polo-priestory, pokúšali sa o prenášanie hry na krídla alebo diagonálne zbiehali. Messi si hľadal priestor medzi líniami a hral za štyrmi útočníkmi – pred Tourém a Xavim, ktorých zabezpečoval Pique. Totálny útok.
Scéna v čase 72:34, asymetrická formácia Interu
Mourinho reagoval len o 5 minút neskôr. Na ihrisku sa ukázal Sulley Ali Muntari miesto Wesley Sneijdera -- to bolo zatiaľ všetko. Na jednej strane tým zvýšil stabilitu kvalitným defenzívnym hráčom, na druhej strane vzniklo ľahké prispôsobenie formácie. Zrazu sme videli asymetrické 4-3-1-1 / 4-5-0 / 5-4-0, v ktorom Milito a Muntari dostali ofenzívnejšie úlohy. Eto´o hral temer ďalšieho krajného obrancu pričom Muntari s Militom sa orientovali pri ziskoch lopty dopredu (i keď sa to stávalo len sporadicky). Cieľom bolo aspoň čiastočne hrať s loptou za jediným účelom: „pozitívne zašantročiť“ čas. Pomôcť mohol aj Maicon, keďže Maxwell i Keita nebolo skutočným nebezpečím.
V 82. minúte prestavil Mourinho znova svoj systém a poslal na ihrisku Cordobu miesto Milita. Eto´o prebral Militovu pozíciu medzi pravým záložníkom a stredným útočníkom, zatiaľ čo Cordoba sa zaradil do obrany medzi Lucia a Maicona. Teraz to už bol jasný systém 5-3-1/5-4-0 a Muntari sa posunul na ľavú stranu.
Tým sa Inter dostal do problémov s ofsajdom. Čím viac hráčov stojí v obrane, tým je zložitejšia organizácia obrannej línie. Pri góle Piqueho, ktorý ku koncu hral ako ofenzívny libero a pri držaní lopty ako stredný útočník, bola ofsajdová hranica „na vlásku“. Cordoba reagoval oneskorene ako ostatní, dokázal však vykročiť vpred – nie však Muntari naľavo, ktorý zrušil ofsajd úkrokom dozadu. Je len ťažko rozoznateľné či ofsajd bol alebo nie a vychádzajme z toho, že rozhodca rozhodol správne.
Po góle prišlo zo strany Interu dokonca až k postaveniu 6-3-0. Inter dokázal ubrániť prehru 0 : 1 až do konca zápasu. Veľká otázka po zápase znela: ako vôbec mohol Inter dokázať takýto husársky kúsok?
„Nutkanie“ prihrávať si
Chybou mnohých Barcelonských súperov hrajúcich hlboko zatiahnutú obranu je skutočnosť, že nielen hlboko stoja ale sú i pasívni. Barcelona necháva cirkulovať loptu namiesto behania svojich hráčov a súper sa za ňou len presúva – bez lopty. Je to tým problematickejšie, že Barca má otvorené zorné pole, prehľad, môže použiť svoje pohyby ako klamanie telom a zahrávať lopty do vzniknutých priestorov. U Interu sa toto dialo len v úplnom závere, keď bola hrozba najväčšia. Inter kvalitným pohybom svojich hráčov prinútil Barcu k nízkej kreativite a nie veľkej ofenzívnej nebezpečnosti.
Scéna z min. 84:21, postavenie Interu 5-4-0
Motta sa neustále vysúval, Camiasso tlačil zakaždým na situatívneho protihráča a reakcie hráčov Interu vykazovali ohromnú anticipáciu. Inter sa pohyboval ako kolektív smerom dozadu (pri strate lopty) a jednotlivci sa posúvali dopredu vždy ak to bolo možné čím vytvárali tlak na hráča Barcy s loptou. Štvorica obrancov fungovala ako úzko zomknutá reťaz, krídelní útočníci sa poctivo a rýchlo vracali. Chivu temer ani nešiel dopredu a Motta, Sneijder a Cambiasso mali pevne obsadené svoje pozície a až z týchto sa presúvali dopredu.
Práve tieto spoločné pohyby dopredu – dozadu boli podstatou stability obranného systému. Mnohými inteligentnými orientáciami – až osobkou zabránili narážačkám – formácia Barcy bola tým roztrhnutá. K tomu treba pripočítať vynikajúcu individuálne – taktickú obranu na Messiho, ktorý bol neustále inteligentne preberaný – len dva fauly po kĺzačkách naňho. Messi sa nedostával do driblingu 1:1, lebo nikdy nemal osamoteného protihráča, bol tlačený do úzkych priestorov, kde mu bolo bránené v streľbe.
Takéto kolektívne posúvanie s individuálnym vysúvaním (Motta a dokonca stopér Lucio hrali prím popri najlepšiemu Cambiassovi), ako i mnohým situatívnym osobkám (o. i. Samuel proti Ibrahimovičovi) a navyše ešte trom osobným strážcom Messiho – občasne sa presúvajúcim až k Xavimu) – to bolo rozhodujúce. Ďalší aspekt má svoje základy v inom.
Komunikácia
Skutočné tajomstvo úspechu Interu bolo však inde – v komunikácii. Hráči neustále gestikulovali, navzájom si rozdeľovali úlohy a ukázali zmysluplný obraz konštruktívnej kritiky. Ak Lucio vybočil zo svojej pozície – zaplnil ju Cambiasso. Ak Zanetti sledoval Messiho, naznačil to Mottovi a Chivu po pohľade ponad plece sa stiahol. To čo robí FC Barcelona svojimi pasmi a hernou filozofiou bolo riešené u Interu verbálnou komunikáciou a taktickou organizáciou.
Nie je to len kompliment Jose Mourinhovi, ale ešte väčší mužstvu: žiadna hierarchia, mužstvo plné diskutujúcich hráčov v plnom rozkvete svojich skúseností ukázalo herne jeden z najinteligentnejších výkonov histórie svetového futbalu. „Víťazstvo“ malo len málo spoločného s ultra-defenzívnym spôsobom hry. Koniec koncov to bol hlboký pressing v strede poľa, ktorý prešiel do obranného pressingu. Až v záverečnej fáze práve kvôli 6-3-0 systému mal Inter namále. Základ bol samozrejme v 3:1 v Miláne.
Facit, štatistiky a dodatočné zamyslenie
Tento zápas môže „prikŕmiť“ mýtus, že proti jedinečnej Barce je možné zvíťaziť jedine deštruktívnou a ultra-defenzívnou hrou.
20 striel Barcelony, no len zo 4 gólových šancí ukazujú uzamknutie Interu vo vlastnej šestnástke. Inter vystrelil len jedenkrát, i to Chivu z trestného kopu z 35 metrov totálne minul bránku Barcy. U Barcelony nevystrelili jedine Valdes a Busquets. Súčasne mala Barca veľmi dobrú defenzívnu časť hry, vystavila Inter päťkrát do ofsajdu a vďaka efektívne zahranej dvoj!!!-člennej obrane nemala vôbec problémy.
No pomer faulov 20:15 ukázal nielen agresivitu v útoku Barcelony, ale i inteligentnú prípravu Mourinha voči svojim hráčom. Nie je to fair – play, no Mourinho dal hráčom pokyn, i pri minimálnom dotyku súpera „ľahnúť k zemi“. Nie je to ani „filmovanie“, lebo ľahké dotyky tam boli. Inter doviedol k dokonalosti neuveriteľný cit pre moment kedy padnúť – byť faulovaný. Tým bol prerušovaný herný rytmus Barcy, ihneď sa „faulovaný zotavil“, Inter zahrával voľný kop, mohol sa trochu vysunúť – to nútilo Barcu znova a znova začínať útoky od začiatku. Interu to zabránilo stratám lopty pri pressingu a tento je (ako vieme) najlepším „špílmachrom“.
I hra na čas bola využívaná inteligentne. Ľahké zdržanie, zaváhanie a čo najpomalšie realizovanie po fauloch, autoch, atď. stálo Barcelonu čas a nervy. Julio Cesar videl síce už v 35. minúte!!! žltú za zdržovanie, rozhodca však nemohol s tým moc čo robiť.
Pozoruhodný bol I duel trénerov. Mnohé drobné prispôsobenia a Mourinhova legendárna hra s balansovaním v priestoroch boli najnápadnejšie a najzaujímavejšie poznatky.
Nakoľko bol zaslúžený postup Interu – to je vec polemiky fanúšikov a novinárov.
Z taktického pohľadu bol tento zápas víťazstvom i porážkou pre futbal!
Víťazstvo – lebo sa Mourinho a jeho hráči chovali neustále vysoko inteligentne a „držali“ výsledok proti veľkému súperovi, s výnimkou záverečnej fázy obliehania Barcy.
Porážka – z dôvodu nesprávne interpretovaných rozborov počas všetkých rokov od zápasu. Z toho rezultovali nesprávne interpretované uhly pohľadu na zápas, ktoré súvisia najmä z búrlivými poslednými minútami stretnutia.
zdroj: www.spielverlagerung.de
preklad, úprava: Peter
LazyJr.
Milujem takéto články ♡♡
tominno9
Klobúk dole pred Petrom, že si dal tú prácu!
Marian
Postup Barcy zahatala chyba rozhodcov, keď postupový regulárny gól Bojana na 2:0 neuznali.
Barcelonista
Piqueho gol bol tiez neregulerny ;)
Mates19
v tom semifinále by sa o tých goloch dalo polemizovať kedže v Miláne nebola odpískaná penalta na Alvesa a Milito to dal gol z čistého postavenia mimo hru
Barcelonista
tak to je jasné :D ja som len podotkol ten gol zo zápasu na CN kedže tu bola reč o tom zápase :)
cr7cr7
https://www.youtube.com/... 1,45 alves penalta?:D skor zlta za simulovanie
MRaper
Inter mel jen proste stesti nic vic nic min, navic BARCA nemela B plan , ted uz by Inter takhle proti tehle Barce neuspel timdle autobusem ala mourinha. navic Inter by se mel stydet a ne jen on hlavne Mourinho, todle Juve urco hrat nebude !