Taktický rozbor

Juventus FC: komplexný technicko-taktický rozbor

Pridal Lukas
- 6. jún 2015, 14:55

Tréner: Massimiliano Allegri

CL-účasť: 15
Najlepší výsledok: víťaz 1995/96
Superstar: Andrea Pirlo
Kľúčový aktér: Arturo Vidal
Hipstar: Paul Pogba

Jedničkou v Taliansku je Juventus Turin. Pod vedením „jediného skutočného“ Andrea Pirla sa v posledných vyvinula „stará dáma“ k štýlovej panovníčke v centre diania. Teraz by chcela byť briliantom i na medzinárodnej scéne.

Allegri a kontrola v centre

Najdôležitejším taktickým elementom „vecchia signora“ je v posledných rokoch kontrola v strede ihriska. Andrea Pirlo, k nemu niekoľko bežecky výborných allrounderov svetovej triedy – a hneď existuje báza pre skutočne dobré mužstvo. Odkedy prevzal mužstvo Massimiliano Allegri je fókus na stred ihriska ešte väčší. Bývalý coach AC Miláno etabloval okamžite svoj obľúbený systém: vo forme „diamantu“ v strede ihriska je oproti minulému roku ešte jeden hráč navyše, čiže zo systému 3-5-2 vznikol systém 4-3-1-2.

Príklad „diamantu“ podľa Mr. Meulensteena (ManUnited)

Aj pohyby a orientácie pri práci s loptou a proti lopte sú v súzvuku s orientáciou na centrum. Ak lopta cirkuluje ku krídlu, nasledujú len zriedka kombinácie do polo-priestorov. Ak sa neponúka priamy prienik až k základnej čiare, nastáva pokus priviesť loptu horizontálne do (defenzívneho) stredu poľa a následná ponuka (vertikálne) ofenzívnym hráčom na „desiatkach“. V pressingu sa veľmi konzekventne vytláčajú súperi do krídiel, aby sa potom pasívne atakovali, bez toho aby vznikla na krídlach prevaha vlatných hráčov – čím by sa eventuálne otvorili vlastné piestory v strede. „Všetko pre stred“ – to je heslo..

Tento fókus síce vytvára strategickú silu mužstva, vedie však k menším taktickým deficitom. Juve sa z vlastnej dominancie vedome sťahuje do odpočinkovej fázy a tým prepasie vyvinutie vlastnej konzekvencie; či už v kombinačnej hre pri vlastných útokoch v útočnej tretine ihriska alebo pri hre proti lopte.

I tak nemá Juve permanentné takticko – štrukturálne problémy, lebo systém je veľmi flexibilný. Arturo Vidal sa pohybuje na nominálnu „desiatku“ celopriestorovo a nezvyčajne hlboko, zatiaľ čo sú Pogba a Marchisio prezentní aj na krídlach; tým sa vytvorí systém 4-3-1-2 v rozdelení úloh až ako 4-1-3-0-2 a vznikajú veľmi rôznorodé loptové štafety. Pritom sa veľa improvizuje čo vedie ku kvalitnej schopnosti prispôsobiť sa vývoju hry, no práve to nie je tak čistý organizačne ako rigidný (typicky klasický) systém.

Veľkoplošnosť Pirla

Najmarkantnejším znakom a najfundamentálnejším elementom hry Juve je výstavba hry cez Pirla; dokonca jeho vsúvanie do hry a všetky stupne vývoja hry okolo neho sú napasované vyslovene naňho.

Formácia Juventusu

Tým pôsobí Juve pri rozohrávaní a výstavbe útočných akcií enormne celoplošne, čo vyhovuje Pirlovmu obrovskému rozsahu. Krajní obrancovia – dobre vybalacovaní – sa vysúvajú nezvyčajne skoro a vysoko do stredu poľa. Tým sa môžu strední obrancovia flexibilne rozostaviť do širokej pozície, čím navyše poskytujú Pirlovi ešte viac možností v zväčšenom manévrovacom priestore.

Priestory medzi krajnými a stredným obrancami môžu byť podporne vyplnené tromi „osmičkami“. Vidal sa zapája ako podpora zo svojej hlbokej pozície „desiatky“ až do defenzívneho stredu. Vypĺňa priestory, ktoré vznikajú po Pirlových pohyboch do voľných priestorov a podporuje ho občasne ako partner do kombinácie v ľavom polo-priestore. Marchisio balancuje vpravo veľmi zdržanlivo; ak sa súper vrhne na priestory okolo Pirla, ponúka sa ako príjemca lôpt dokonca až na mieste pravého obrancu v prvej línii výstavby hry. Dôležité je, že Bonucci vybieha vpred ako pravý stredný obranca, keďže Pirlo sa rád posúva doľava – až do ľavého polo-priestoru. Ak chce súper vyvinúť tlak na jedného z týchto dvoch otvoria sa priestory buďto pre jedného či druhého. Bonucci síce nie strategicky kvalitný, no je konštantne dobrým nahrávačom s veľkým rozsahom. Ak sa Pirlo odkloní centrálne, dokáže sa aj Chiellini zo svoje širokej pozície presadiť smerom dopredu (spomeňte si na jeho predfinálnu prihrávku na 1:0 v semifinále ME 2012 proti Nemecku).

Ak súper prejde do útočného pressingu, sú Turínčania veľmi konzekventní v pohybe dozadu – a veľkoplošní. Strední obrancovia si zacúvajú až na základnú líniu a tvoria vlastne jednu líniu s Buffonom (tzv. brankárska línia – podobne ak obranná štvorica = obranná línia, pozn. prekladateľa).

Dobré herné schopnosti talianskej brankárskej legendy môžu byť teda využívané. Ak pressujúci súper nie je dosť pozorný môžu byť Pirlove dlhé lopty v takýchto scénach brutálne nebezpečné.

Paul Pogba, futbalový boh

Fókus na ľavú stranu pri výstavbe hry sa posúva aj smerom dopredu. Tu aguje megatalent Paul Pogba ako spojovací článok medzi výstavbou hry a útočnou hrou. Už dnes a o ňom hovorí ako o najkompletnejšej „osmičke“ na svete a ako o „novom Mario Colunovi“. Z dôvodu veľkej prezenčnosti Pirla sú Pogbove špílmacherské kvality len čiastočne využívané, no tým viac môže priniesť svoju techniku a genialitu do ofenzívnej hry.

Pohybuje sa z polo-priestoru ľavej strany až na ľavé krídlo, striehne v polo-priestoroch alebo atakuje v priestore „desiatky“ smerom k šestnástke súpera. Vedľa jeho schopností pasovať, jeho fyzickej prezencie a podpornej pohybovej hry, dokáže predviesť spektakulárny dribling. Individuálne a skupinovotakticky je takisto vynikajúci ako i technický a dokáže sa presadiť proti viacerým protihráčom.

Spôsobom spracovania lopty je ohromujúci. Dokáže sa dostať z tesných priestorov pri súperovom pressingu a tým priniesť prelom už z hĺbky ihriska. Aj v boji o odrazené lopty je veľmi hodnotný. Príkladom je jeho až šialená kreativita v situáciách pod veľkým tlakom: v skupine CL proti Atlético Madrid ho v 9. minúte pritlačili traja súperi na bočnej čiare pričom lopta padala dolu po sviečke; nechal loptu dopadnúť a – čo iného ? – 2 sekundy s ňou žongluje-balancuje na hlave. Španieli premeškali ten správny moment, Pogba sa otáča pozdĺž bočnej strany merom dopredu, nechá loptu spadnúť na zem a rovno z tejto scény ju zahráva a je faulovaný. Namiesto jasnej lopty pre Atlético ...

Individuálna schopnosť prienikov cez Téveza

Pogba je „len“ zdrojom schopností prebiť sa a zdrojom kreativity u starej dámy. V „desiat-kovom“priestore je vyhľadávaný Tévez. Argentínsky allrounder – útočník je i vo svojich 31 rokoch schopný až k absurdným prienikom; dribluje, šťúra do obrany a strieľa ako málokto. Ako Pogba pôsobí až nezastaviteľne, lebo sa dokáže presadiť proti viacerým aj v najtesneších priestoroch. Podobné no hlavne ťažko kontrolovateľné sú schopnosti Moratu a Llorenteho ktorí striedavo hrajú ako strední útočníci pred Tévezom. Práve Llorente pri svojich 195 cm dokáže byť v a pred šestnástkou veľmi nebezpečný. Morata zas svojimi technickými schopnosťami sklepávať lopty „z prvej“ a pohybovými schopnosťami pasuje presne do útočného systému. Dokáže odstupovať z centrálnych pozícií a prenikať až k bránkovej čiare alebo dynamicky vbiehať do šestnástky súpera. K tomu sa pripája Vidal a Marchisio, ktorí sú vždy k dispozícii na nejaký „kabinetný kúsok“ a z druhej vlny sú naozaj nebezpeční. Najmä Vidal s jeho nezadržateľnými nábehmi pred bránu súpera.

I tak je však problematické, že herné ťahy sú dosť individualistické. Chýba takticky jasný zámer, taktická kolektívnosť, ak neberieme do úvahy diverzné spontánne synergie (súčinnosti, pozn. prekladateľa – nebite ma ak to viete J) koré vznikajú napr. Vidalovými nábehmi, Pogbovými kombinačnými schopnosťami alebo Moratovým spôsobom hry. Koniec koncov sú pohyby a obsadenie priestorov v útočnej tretine ihriska zladné len rudimentárne. Z toho vyplýva nekonštantnosť pri prebíjaní sa obranou súpera. Na druhej strane je z týchto dôvodov útok Juve dosť nevypočítateľný.

Obranným pressingom k dominancii

Ak je niektorý team dominantný držaním lopty a nechce padnúť za obeť kontrám súpera, potom je nutné mať v repertoári obranný pressing. V tomto smere je Juventus skôr individuálny a bazíruje najmä na kontrole v centre. Dosah a zabezpečenie v strede poľa sú výsledkami generálnej prezencie vpredu.

Pomocou vysokej úrovne atletiky hráčov Juve a ich schopnosti „zahryznúť sa“ do súpera – to je dosiahnuté najmä personálnym obsadením postov. Rozdelenie úloh je intuitívne: Marchisio zabezpečuje celoplošne, Pirlo funguje ako stredový libero, Vidal, Pogba a Tevez sú často v blízkosti lopty a dokážu vytvoriť agresívny tlak.

Napriek tomu sú čiatočne náchylní na kontry. Veľkoplošná organizácia hry okolo Pirla môže byť i problémom. Ak nefunguje prvá vlna obranného pressingu, často zostanú voľné polo-priestory; je to generálna strategická problematika, za ktorú sa skrýva rola Pirla ako uprednostňovaného hráča. Ak hra presne plynie, sú dobre použiteľné i krídla. Juve síce dokáže presúvať hru a izolovať súpera pri postranných čiarach, no vtedy má problémy zabezpečiť priestory pred vlastnou bránou.

Jednen z možných presunov zo základného systému; veľmi stabilný a efektívne kompaktný flexibilný pressing

Podobne spontánna je práca Juve proti výstavbe hry súpera. Tu sú ešte všestrannejší ako na lopte. Výška pressingu variuje úplne voľne podľa situácií. Pritom začínajú v nominálnom „diamante“ veľmi plošne a široko, asi v už spomenutom 4-1-3-0-2. Zo základnej zosilnenej pozície v strede ihriska sa dokážu vysúvať alebo cúvať naspäť.

Pri vysúvaní sa útočníci vzdialia od seba, aby sa Vidal mohol vysúvať medzi nich, čím vznikne krátkodobe 4-3-3. Rozostupy nebývajú vždy dosť optimálne, no rýchlosťou „osmičiek“ dokážu zapchať diery, aby súper nemohol tadiaľ nič rozvíjať. Ešte kompaktnejší je vysoký pressing: útočníci odovzdávajú pritom lopty krajným obrancom a útočník, ktorý je najbližšie k lopte pressuje intenzívne smerom do strany. Potom smeruje k lopte najbližší hráč z polo-priestoru, Vidal sa presúva diagonálne do spojovacieho priestoru a hráč najvzdialnejší od lopty ho zaskakuje – istí. Vzniká posunuté 4-3-2-1. Súper má síce problém s takýmito presunmi, s dynamikou hráčov Juve, no pre Talianov je toto systém, ktorý im najviac kradne sily. Preto je používaný len čiastočne.

V pressingu v strede poľa dokáže Juve pressovať proti krídlam súpera buďto v 4-1-3-2 (smerom k lopte) alebo sa kompaktne postaviť v „diamante“ s presunmi do strán. Podľa potreby sa dokáže i Vidal stiahnuť vedľa Pirla aby vznikli tesné a pasívne štafety 4-4-2.

Veľmi zaujímavé je generálne vzájomné zabezpečovanie hráčov Juve v pohybe dozadu. Občasne sleduje Pirlo nábehy súpera v oblasti „šestky“. Vidal zapchá vznikajúci dieru za Pirlom: vzniká vyvážená situácia v ktorej obranná štvorica (pätica) zostáva centrálne, krajný obranca najviac vzdialený od lopty sa vysunie (!) z obrany a vzniká systém 3-5-2 / 5-3-2.

Čo ešte povedať o obrane Juventusu Turín (vrátane pressingu)? Sú vždy kolektívne výnimočne pozorní, schopní inteligentných reakcií a pritom všetkom na seba veľmi dobre nadväzujú.

„Nečisté“ skupinové zoradenia

100%-ne však Allegriho skupina nereaguje. To je fakt. Najmä v polo-priestoroch je hľadanie správnych pozícií neoptimálne. Síce temer vždy štimuje základná orientácia, no pre optimálne rozostavenie chýba troška intenzity v presunoch (k lopte a medzi sebou). K tomu sa útočníci nie vždy disciplinovane podieľajú na bránení v hlbokých zónach. Úžasné sú však ich defenzívne rozhodnutia, resp. nájdenie správneho rytmu v defenzíve. Mužstvo dokáže i kolektívne rozpoznať kedy a koľko tlaku treba vynaložiť a ako sa má koncentrovať na určité vzniklé dynamiky v priestoroch. Tým je ťažké využívať vzniklé diery. Ak sa to i podarí je tu riziko, že Juve z jej pasivity prejde okamžite do „divých“ protiútokov – znova okolo Pirla.

Pasivitou v pohybe smerom dozadu sú Taliani však náchylní stratiť kontrolu nad hrou. Ak sú prinútení postaviť sa širšie (tým i plytšie), vznikajú medzery medzi Vidalom a útočníkmi ktoré umožňujú súperovi dominantnú cirkuláciu lopty okolo defenzívneho bloku Juve.

Problematická u Juve je skutočnosť, že im pri prechode z obrany do útoku chýba hĺbka! V blízkosti lopty sú v poriadku a dokážu sa vyslobodiť zo súperovho zovretia, no následne nemajú dostatok opcií. Tévez alebo iný s loptou bežiaci hráč je široko-ďaleko osamotený. Ak hrá Llorente nie je možný žiadny prienik obranou súpera. Tým je možné kontry Juve z hlbokých priestorov udusiť už v zárodku.

Od čias trénera Conteho sa toho až tak moc nzmenilo. Len detailné zmeny, ktoré by však mohli viesť k domino-efektu, čím sa stáva 3-5-2 hodnotnou alternatívou.

FAZIT – ZHRNUTIE: kompletné mužstvo

Summa summarum je Juve mužstvo, ktoré robí česť jeho štatútu. V každom ohľade má vysokú kvalitu. Allegriho fókus na centrum nie je vždy perfektný, no umožňuje stabilnú základnú úroveň. Aby súper dominoval voči Juventusu Turín? Veľmi ťažké ... V každom prípade však možné.

zdroj : www.spielverlagerung.de – Ballnahspezial
preklad, úprava, poznámky : Peter