V rôznorodom a mnohostrannom finále CL 2014/15 došlo nakoniec k tomu čo sa očakávalo. Obaja kandidáti vsadili na osvedčený „personál“ a základný systém. Strategická zrelosť Juve a prispôsobivosť nestačila konkurovať vynikajúcej kvalite katalánskeho favorita.
Veľmi skoré pokrytie hráčmi Juve
Istým spôsobom ukázalo prvých 6 minút celú komplexnosť finálovej partie. Juve sa pokúsil zo začiatku ukázať prezenciu útočným pressingom. Pokrývali Mascherana a PIqueho, Hráči z polo-priestorov sa vysúvali na krajných obrancov a za nimi pracovali osobnou obranou orientovaní hráči stredu poľa.
Útočný pressing Juves s mnohými orientáciami na hráčov súpera – až osobnou obranou
Hneď v prvom hernom ťahu to prinieslo zisk lopty v útočnej tretine a prvú strelu pre Juve – už v 2. minúte si „vypressovala“ stará dáma rohový kop.
Inak reakcia Barcy nevyzerala vôbec zle: zapojením ter-Stegena musel Juventus odovzdať Barce pri vysúvaní sa veľké priestory a pasy brankára Barcy vyvolávali okamžité a trvale nebezpečné možnosti protiútokov Barcy – a to bol temer koniec útočného pressingu Juve.
Okamžite nastali mnohé presuny
Zatiaľ čo pomerne dobre fungoval diamant v útočnom pressingu, Katalánci až vzorovo zlikvidovali pressing v strede poľa. Prvým kvalitne štruktúrovaným útokom organizovaným v strede ihriska dosiahla Barca vedenie 1:0.
Pritom Barca neustále využívala voľné priestory na krídlach. Podarilo sa vhodne zapájať do hry: krajných obrancov, navyše si Messi a Neymar preberali lopty už na úrovni stredu ihriska. Stredoví hráči Juve boli preháňaní zľava doprava a naspäť – cez celú arénu. Pred 1:0 sa sformovali – po dlhšej cirkulácii lopty – sprava doľava a znova doprava. Obaja stredoví hráči a obaja útočníci boli v bloku cca 10 x 10 metrov pri Messim. Ten zahral úžasný pas, ktorým presunul hru na Albu čím sa obrana Juve – napriek rovnocennému počtu hráčov na útočníkov Barcy – dostala pod obrovský tlak.
I samotný gól po pase Iniestu na Rakitiča nebola žiadna náhoda! Obe „osmičky“ čakali neustále na správny moment, aby obsadili diery medzi obrannou a záložnou líniou Juve. Tak sa snažila Barca využiť otvorené priestory po dlhých presunoch zo strany na stranu ihriska.
Kontrola hry – Juve nemá dosah na vývoj hry
S vedením v chrbte sa Katalánci koncentrovali po zvyšok 1. polčasu na kontrolu hry. Charakteristiku „diamantu“ v hre Juve obohrávali veľmi pozorne, ako „z veľkej knihy“.
V centre diania bol Busquets prepojením oboch strán plus spojením so strednými obrancami. Tým dosiahla Barca, že ofenzívny trojuholník Juve nemohol izolovať hráčov Barcy v počiatočnej zóne – čo zas bolo základom pre výbornú cirkuláciu lopty. Navyše sa ešte vsúvali ďalší hráči Barcy do druhej línie a presúvali sa neustále pred „diamantom“ Juve čím obsadili priestory vedľa Busquetsa. Neymar si zas neustále „pýtal“ lopty na bočnej čiare.
Domáca úloha – maturita? Ako malo Juve vyvíjať tlak bez toho, aby odkrylo priestory pre vnikanie do vlastnej obrany?
S touto situáciou nedokázalo Juve nič spraviť. Ak súper drží loptu v zóne so 6 – 7 hráčmi (kde sa očakávajú len štyria a sám má v tom priestore len štyroch), potom sa musí vystupovať veľmi neortodoxne a veľmi vysoko, aby sa dosiahol dosah na loptu a súpera. Takéto masívne preformovanie mužstva nemá (inak veľmi prispôsobenia schopná) stará dáma ani Allegri vôbec v repertoári.
Ak Barca držala loptu
Ešte nepríjemnejšie bola situácia pre Juve tým, že vpredu neustále číhal hráč formátu Luisa Suareza, ktorý sa dokáže presadiť v akejkoľvek i zložitej situácii – ak má dostatok miesta. Iniestovi a Co. sa darilo realizovať stratégiu presunov tým, že si dokázali vypracovať malé prieniky a rozličnými pohybmi do obrany Juve zasadzovali malé, ale neustále klíny (ako vpichy ihlou) do obrany súpera.
Často sa sťahoval útočník Juve (najviac vzdialený od lopty) späť do stredovej línie čím vznikali štafety 4-4-1-1 a 4-3-2-1. Bolo to však pasívne, veľkopriestorové a nemalo to vplyv na tlak proti lopte. Všetky pokusy Juve a prispôsobenie alebo preskupenie formácií Barca obohrávala skutočne bez problémov.
Messi stlačil stred ihriska úplne na plocho
Napínavé bolo napojenie Messiho do hry a ako ho Juve bránil; Messi si preberal jednu loptu za druhou hlboko v pravom polo-priestore a veľmi šikovne sa sústreďoval na priestor pred rozhraním pôsobiska Pirla a Pogbu.
Vtedy sa Vidal stiahol dozadu, aby pomohol Pirlovi kontrolovať „La Pulgu“. V trojici + s Marchisiom ako štvrtým (zaisťoval) bol Messi vytláčaný z centrálnej ofenzívnej zóny. Turínčania však skutočný vplyv na hru Messiho nemali – kto to však dokáže? Predovšetkým týmto trpela hra Vidala, ktorý bol zatlačený dozadu a chýbal ako v pressingu tak i ako hráč, cez ktorého sa deje výstavba hry Juve. Hráči Juve v polo-priestoroch boli odťahovaní od krídel čo bolo rozhodujúce najmä pred prvým gólom.
Messi stláča stred ihriska úplne na plocho a navyše sa mu darí prejsť stredom
Mnohí si myslia že Juventus Messiho dobre kontroloval, lebo tento bol len v málo prípadoch priamym nebezpečím pre bránu Buffona. Toto však bola vedomá časť taktiky. A výsledok? Messi zariadil – rozohral akcie viac-menej pri všetkých troch góloch! Okrem toho sa dostal až do 10 driblingov; celému turínskemu teamu sa podarilo spolu len 6 a zvyšku Barcy spolu taktiež 6 driblingov.
Busquets – veľká prezencia + „škrtič“ rozvíjania útokov Juve
Popri neustálej cirkulácii lopty zvýšenej skutočnosťou, že Turínčania nemali temer prístup k lopte, bol absolútne rozhodujúci faktor vo fázach držania lopty: zabezpečenie okolo Busquetsa. Juventus totiž mohol byť nebezpečný (pri strate lopty Barcy) svojimi 2 – 3 vysoko postavenými centrálnymi hráčmi a v driblingu kvalitnými hráčmi v polo-priestoroch. Pogba, Tevez a Co. sa vlastne ani nedostali do hry, čo sa dialo vďaka Barcelonskému pressingu a hlavne vďaka Sergio Busquetsovi.
Busquets vynikal veľkou schopnosťou prispôsobovania sa mnohými spôsobmi do rôznych priestorov a uškrtil v zárodku východzie uzly Juve pred možnými kontra-útokmi starej dámy. Viacnásobne sa napr. presúval až do útočnej tretiny na ľavé krídlo a znemožnil tým Juventusu po ziskoch lopty sa vôbec rozostaviť do tvaru „diamantu“. Ak bol v hlbšej pozícii „ničil“ hru Teveza tým, že ho odtláčal von z priestorov, znižoval dynamiku Teveza i pri jeho málokedy existujúcich driblingoch a dokázal vlastne on sám vytláčať Juventus z centra. K tomu ešte zachytil niekoľko veľmi dôležitých odrazených lôpt a vyriešil mnohé pretlakové situácie súpera precíznymi hlavičkami do kontrolovaných priestorov.
Odhliadnuc od toho sa mu podarilo už v 10. minúte vziať otáčky stredovému motoru – Vidalovi – žltá karta. Vypýtal si loptu vo veľmi tesnej situácii v strede poľa, nalákal Vidala krátkym spomalením pohybu do tacklingu a uvoľnil sa pohybom okolo svojej osi na stojnej nohe.
Talianska ofenzíva bez konzekvencie
Pri dlhšom držaní lopty Juventusu
Busquets bol aj hlavný dôvod, že stará dáma pri rozvíjaní hry dokázala toto len v náznakoch – nie konzekventne. Napriek nominálnej personálnej prevahe v centre diania sa nikam nedostávali; ak aj neboli vytlačení úzkym postavením katalánskeho útočného troj-záprahu von na okraje ihriska, vysúval sa Busquets až na pozíciu „desiatky“ (!!!) a preberal i túto úlohu. Pirlo sa dostával do hry len v bočných priestoroch a aj to len pod veľkým tlakom.
Následne skúšal Juventus zahrávať lopty relatívne priamo na krídelné priestory. Najmä vo voľnom priestore za Messim toho dosť prechádzalo. Priame zahrávanie do týchto priestorov však malo za následok, že sa situácií zúčastňovalo len málo hráčov Juve a to ešte bez spojovacích článkov v polo-priestoroch.
Preto sa Tevez a Pogba dostávali len zriedkavo do driblingov v medzi-priestoroch a aj (inak dobré) nábehy Moratu a Vidala temer nebolo vidno. Ofenzívnej prezencii Juve chýbal moment prekvapenia, aby sa akcie stali naozaj nebezpečnými.
Juve otvorilo hru
To čo sme povedali sa však zmenilo v 2. polčase. Allegriho jedenástka prišla z prestávky s omnoho rizikovejším poňatím i keď na komplexnej taktike mužstva sa toho veľa nezmenilo. Boli to skôr individuálne a skupinové taktické maličkosti, ktoré pomohli k tomu, že na začiatku 2. polčasu sa hra zmenila (temer) na otvorený boj; Vidal sa presunul vyššie a riskantnejšie namiesto, aby vzadu zaisťoval „diamant“. Nábehy krajných obrancov boli individuálne a agresívnejšie – hra na krídle sa neposúvala v bloku, ale krídla boli atakované vysúvaním sa najmä krajných obrancov. Lichtsteiner sa začal častejšie zapájať a v ofenzíve sa viac prenášala lopta do strán – nastalo viac pohybu v šestnástke.
2. polčas: pozične – takticky podobne ako predtým, no rytmom úplne inak
Tým si Juve našlo svoju prezenciu, ktorá predtým dlho chýbala. 1:1 padlo po zisku lopty ako následok po autovom vhadzovaní Barcy na jej vlastnej polovici. Najprv: agresívne nabehnutie Dani Alvesa na úrovni stredovej čiary, obranným pressingom a následne až vysokým útočným pressingom. Útoky Juve však boli síce (terminológiu boxu) bodovými, nie však veľmi nebezpečnými; v najlepšej Turínskej fáze sa neustále vyznamenával Busquets, ktorý získaval časové a priestorové zisky, aby znemožnil dobré rozvíjanie útokov Juve.
Zmeneným rytmom hry Juventusu získavala Barca priestory, ktoré dokáže katalánske útočné trio tak vražedne využívať. V 68. minúte sa oslobodila Barca dlhou loptou z útočného pressingu (po troške šťastia v osobnom súboji) a kontrovala so smrteľnou efektivitou napriek presile súpera 4 – 6 hráčov. Úžasný bol popri Messiho rýchlosti v behu s loptou aj jeho pozičný odhad a výber miesta pri príprave tejto akcie. Včas sa odklonil na pozíciu „desiatky“ a loptu dostal v strede medzi všetkými šiestimi protihráčmi – bez toho, aby ktokoľvek z nich sa dokázal naňho pripraviť a mať aspoň malý dosah.
Facit – záver: monštrum si prišlo pre víťazný pohár
Následne muselo Juve zvýšiť útočnú prezenciu. Barcelonská defenzíva sa dostala pod tlak, no zadáci Juventusu pod ešte omnoho väčší. Bola to síce správna reakcia starej dámy no nebola odmenená. Barca sa totálne presadila a zavŕšila svoje absolútne zaslúžené víťazstvo 3 : 1.
Je možné vytknúť Allegrimu, že nezbadal, že Barca využije a využíva krídelné priestory vedľa „diamantu“ na skutočne dominantnú cirkuláciu lopty. Trošku smoly malo Juve rýchlym prvým gólom Barcy pričom patová stabilná situácia, o ktorú sa Juve chcelo opierať viac hrala do karát Barcelony (vedieš 1:0 – pat nevadí). Vedúci gól však padol ako pripravený na rysovacej doske inžiniera.
Rozdielne polčasy nanovo ukázali akým nebezpečným a neuveriteľne nepríjemným súperom je FC Barcelona roku 2015. Tak ako v otvorenom boji, tak i v pokojnej defenzívnej hre je temer nemožné kontrolovať mnohých Barcelonských skvelých a rýchlych technikov.
Taktické schopností prispôsobenia sa situáciám ako Messiho novej úlohe a z nej vyplývajúcej reakcie mnohých jeho spoluhráčov, ktorí musia následne vybalansovať hru okolo neho, sú vysoko efektívne a v jednoduchosti geniálne. V defenzíve je síce Barca náchylná, ale len veľmi ťažko je možné ju prehrať.
Nie je to síce „všemocná“ FC Barcelona z éry Guardiolu, ktorá brala súperovi kompletne kyslík z pľúc až sám od seba pridusený odpadol. Barca Luisa Enriqueho nie je až tak konštantná a perfektná – je to skôr chladnokrvné, ignorantné a istým spôsobom vypočítateľné monštrum, ktoré so súperom trošku bojuje a nechá sa „ututlať“ no vzápätí jednoduchými no rýchlymi a precíznymi pohybmi odhryzne súperovi hlavu.
- Grafiky sú od kolegu TR. Vďaka
zdroj: www.spielverlagerung.de
preklad, úprava: Peter
Aministrator
Hlave finále zase ukázalo nesmiernu dôležitosť Busquetsa, ten chalan hrá na DM najmä ťažké zápasy s tak neskutočným prehľadom a pokojom, že to až nie je možné.
Jaro500
Busi je jednoznačne najlepšie DM-ko na svete, možno jeho hra nie je výrazná, ale je pre nás neuveriteľne dôležitá, zaslúži si veľký rešpekt. Je to pán hráč.