Šport je do značnej miery pre fanúšika vecou názoru. Naši hrdinovia si vyžadujú rešpekt a my ich v snahe preukázať im ho neustále pred ostatnými bránime. Vedieť, že váš obľúbenec je širokou verejnosťou rešpektovaný a dostatočne docenený, k pozícii oddaného priaznivca neodmysliteľne patrí. Častokrát to podnecuje plodnú debatu, no princíp ostáva na oboch stranách diskusie rovnaký, jednoducho chceme, aby si ostatní našich miláčikov pamätali a nezatracovali ich.
V tradičných nekončiacich hádkach na tému najlepšieho všetkých čias fanúšikovia zvyčajne vyťahujú mená, ktoré prekvapia len málokoho. V basketbale ide o Michaela Jordana, Kobeho Bryanta a Lebrona Jamesa. V hokeji sa najčastejšie spomína Wayne Gretzky či Mario Lemieux. A vo futbale, samozrejme, to sú Diego Maradona, Pelé a Lionel Messi.
Tu a tam sa však objavia hráči, ktorých nedokážeme zaradiť, futbalisti s veľmi náročne zhodnotiteľným vplyvom na éru, v ktorej pôsobili. Mnoho ráz nie sú považovaní za jedných z najlepších na svete, no rovnako tak si v ich prípade uvedomujeme, že sa o obyčajných hráčov nejedná. Vo svojej kariére boli rozdieloví, ale nie natoľko, aby sme o nich hovorili ako o najväčších legendách.
Ako si ich teda bude svet pamätať? Vieme, že sú podceňovaní, že ich kvality vnímajú len niektorí fanúšikovia, no ako si ich budú ľudia pamätať, keď sa rozhodnú pre ukončenie svojej kariéry? Tieto otázky si kladie každý vášnivý priaznivec, nostalgický novinár či odborník v období, keď sa ku koncu blíži etapa jedného z notoricky známych hráčov ku koncu.
Do fázy postupného odchodu sa pomaly dostáva i Javier Mascherano, ktorý má dnes tridsaťdva rokov, a odpovede na spomínané otázky sa týkajú aj jeho. Argentínčan je verejnosti dobre známy, akými slovami však budú El Jefecita skloňovať nasledujúce generácie či súčasní priaznivci o niekoľko dekád?
La Albiceleste - Mascherano a desať ďalších
Je rok 2008 a medzi najväčšie hviezdy argentínskeho národného družstva patria Lionel Messi, Juan Román Riquelme, Sergio Agüero a Carlos Tévez. Štyria hráči s juhoamerickým temperamentom spolu predstavovali pre obrancov monštruóznu, navonok prakticky neubrániteľnú útočnú silu. I napriek obrovskému útočnému potenciálu však veci La Albiceleste nevychádzali podľa predstáv.
Na tím čakalo deviate kolo kvalifikácie na nadchádzajúce Majstrovstvá roka 2010, problémom ale bolo, že Argentína v roku 2008 v súťažnom stretnutí nevyhrala ani raz. Do súboja s Uruguajom tak vstupovala s vedomím, že uplynulých päť zápasov prehrala.
Toto derby dvoch obvyklých rivalov novinári považovali pre Argentínu za duel, ktorý bola povinná vyhrať. TyC Sports, národný športový kanál, v programe Estudio Futbol pred stretnutím tradične robil predzápasový rozbor. Šou navštívil i Diego Maradona, ktorého sa reportéri pýtali na jeho názor na aktuálnu situáciu reprezentačného mužstva. "Yo digo que Mascherano y diez más," vyhlásil vtedy bývalý barcelonský útočník, čo v preklade môžeme preložiť ako, "vravím, že je to Mascherano a desať ďalších."
V očiach jedného z najlegendárnejších futbalistov všetkých čias bol v národnom výbere nepostrádateľný iba jeden hráč. Podľa Maradonovho názoru bol najdôležitejším argentínskym mužom Javier Mascherano, pre mnohých veľmi nenápadný defenzívny stredopoliar. To, ako si teda bude pamätať súčasného stopéra Blaugranas víťaz Svetového šampionátu 1986, je tak jasné.
Hoci si pomaly mnohí fanúšikovia začínali uvedomovať, že Mascherano je dôležitý, len málokto vtedajšieho záložníka Liverpoolu považoval za hrajúci poklad. Iste, meno si spravil na Merseyside ako stabilný člen základnej jedenástky, a domáci fanúšikovia nezabúdali ani na jeho mladícke časy z River Plate, no v ich očiach vyzeral atraktívny futbalista schopný meniť dejiny inak. Maradonove výroky rozdelili ľudí na dve skupiny.
"Vždy tvrdím, že Messi je najlepší na svete, s týmto tvrdením som tak súhlasiť nemohol," tvrdí Andre Brener, dvadsaťpäťročný futbalový analytik z Buenos Aires, ktorý si jeho výrok stále dobre pamätá. "Rozumiem však, prečo to povedal, aj prečo s ním ľudia mohli súhlasiť," dodal. Brenner nebol sám. Mnohí sa na komentári smiali, bol to vraj opäť len starý dobre známy kontroverzný pán snažiaci sa o pozornosť.
O dva týždne neskôr ale predseda Argentínskej futbalovej federácie Julio Grondona menoval Maradonu hlavným manažérom reprezentácie po porážke 1-0 s Čile. Medzi jeho prvé kroky po tom, čo prevzal trénerskú stoličku po Alfiovi Basilem, pritom bola zmena kapitána, keď sa tejto prestíže nedočkal nikto iný ako práve Masche. Ako obvykle, názory sa rôznili, schopnosti El Jefecita vyvážať loptu zo svojej polovice a jeho tvrdú prácu nespochybňoval nikto, no na druhej strane si ho mnohí nevedeli predstaviť v pozícii lídra.
"Musím priznať, že keď Maradona oznámil svoj výber kapitána, bol som tak trochu viac než len spektický," písal pred rokmi Amin Malik vo svojom blogu pre Bleacherreport. "Aj napriek tomu, že Mascherano je podľa môjho názoru najlepším defenzívnym záložníkom na svete, nemyslím si, že je schopnejší byť kapitánom Argentíny o nič viac než je George Bush schopný vyhrať súboj v rape."
Malikove slová sa zdali byť šialené, no zlé predpovede sa napokon predsa navonok nanaplnili. Argentína pod vedením Diega Maradonu sklamala, keď v Južnej Afrike vypadla už vo štvrťfinále. Bolestivé však nebolo vyradenie, no v prvom rade spôsob, akým sa z Mundialu porúčala, keď hanebne podľahla Nemecku 4-0.
Fanúšikovia začínali trénera a samozrejme i hráčov spochybňovať, no podľa Nicolasa Cantora, argentínskeho novinára Univision s americkými koreňmi, dvaja z nich oproti ostatným vyčnievali. "Spomínanú frázu by som vedel doplniť, Mascherano, Tévez a ďalší deviati. V tom zápase, v ktorom sme prehrali s Nemeckom 4-0, zo seba dali všetko iba oni dvaja."
Ani takéto slová útechy a podpory však príliš Mascheranovi nepomohli a od kritiky ho neubránili ani odborníci, ktorí sa ho horlivo zastávali. Štyri roky nato sa však smiať na Maradonových výrokoch prestali. Pred Majstrovstvami sveta 2014 urobilo argentínske družstvo vo svojom tíme niekoľko zmien, pričom novým kapitánom sa stal Lionel Messi, hoci lídrom na trávniku bol El Jefecito aj naďalej. To, že mal na sebe kapitánsku pásku Leo, na tom nič nezmenilo.
Nie, ľudia sa na ňom už rozhodne nezabávali. Bývalý hráč River Plate bol i naďalej lídrom, zdrojom motivácie v celej šatni a nakoniec zohral na historickom turnaji kľúčovú úlohu.
River Plate: fanúšikov miláčik a nasledovník Leonarda Astradu
Po celom terminále letiska Narito v Tokiu, na ktorom nastupovali do lietadla hráči FC Barcelona, sa šíril chladný a prenikavý hluk. Hráči putovali domov po zvládnutých Majstrovstvách sveta klubov, v ktorých finále zdolali River Plate 3-0. Chrapľavý hlas, ktorý sa šíril od fanúšikov a ľudí postávajúcich okolo, postupne gradoval.
Niekoľko ľudí nebolo spokojných s Mascheranom a niektorí sa rozhodli tento nepríjemný okamih pre hráča Barçy publikovať na YouTube. "Nemáš tu nikoho, na koho by si sa obrátil," vravel na videu fanúšik River otočený ku Javierovi. "Nezabudni, povedz mu, aby prišiel sem a ten skur***in nás pozdravil," hovoril pre zmenu iný priaznivec druhému.
"Som z River, ty skur***in, ktorému ide len o peniaze. Ty si Barcelončan, pretože ti ide o peniaze," kričal ďalší Argentínčan, ktorého slová sa šírili celým terminálom. Mascherano v tom čase v zhluku hráčov Barcelony nechýbal. Pravdepodobne dokonca všetky tieto slová počul. Z pohľadu nás, nestranných pozorovateľov, je len ťažko uveriteľné, že takéto tvrdé urážky priaznivci vytiahli na Jefecita iba preto, lebo ich nešiel pozdraviť. Pravdepodobne išlo o kombináciu sklamania z porážky, nepríjemného pocitu bývalého hráča na víťaznej strane a náhly pocit zrady, ktorý mohli pocítiť vo chvíli, keď ho videli v teplákovej súprave FC Barcelona.
"Fanúšikovia River mali radi Mascheho vždy, no to, čo sa stalo na Majstrovstvách sveta klubov, niektorých z nich nahnevalo," komentuje Ian Tepermann, dvadsaťpäťročný inžinier z Buenos Aires a dlhoročný fanúšik River Plate, ktorý na zápase nechýbal taktiež. "Bol som tam, pri rozcvičke sme skandovali jeho meno, no on nás nepozdravil. Následne sme kričali jeho meno aj počas duelu, ale nepozrel sa na nás opäť. To, čo však bolelo najviac, bol jeho päťdesiatmetrový šprint s Luisom Suárezom, keď oslavovali tretí strelený gól," dodal.
Video celkovo dokumentuje strach fanúšikov z toho, že Javier Mascherano zabudol na svoje korene, pričom Tepermannove slová to len potvrdzujú. Ide však o jedinú škrvnu Mascheho reputácie medzi fanúšikmi River Plate, ktorá je inak prenikavo čistá.
So situáciou, ktorá sa stala na letisku, sa pochopiteľne všetci priaznivci Los Millonarios nestotožňovali. Fanúšikovia z Buenos Aires chcú, aby sa vrátil, a Mascherano to cíti podobne. Rozhodne na svoje korene nezabudol. "Vždy som tvrdil, že by som svoju kariéru ukončil rád práve v drese River, čo by skompletizovalo nádherný cyklus, pretože som tam začínal," vysvetľoval hráč Kataláncov pre Fox Sports v roku 2015. Neskôr prezident River Rodolfo D'Onofrio vyjadril tiež svoju náklonnosť k tomuto počinu v rozhovore pre Ole. "Mascheranovi som povedal, že naňho čakáme. Ľudia v River ho milujú a veríme, že sa vráti."
Ach, návrat, túžba Juhoameričanov, ktorí často trpia pri odchode svojich miláčikov, ktorí hľadajú šťastie vo futbalovo bohatšej a prestížnejšej Európe. Návraty domov sú tak špeciálne pre hinchas, diehard ultras, ktorí by v prípade River prípadný comeback Mascherana uvítali veľmi radi.
Pokiaľ by sa teda vrátil, v Argentíne by mali miestni fanúšikovia dôvod na oslavu. Transfer, ktorý by sa uskutočnil, by pútal obrovskú pozornosť, médiá by nenechali "malého šéfa" vydýchnuť si čo i len na minútu. Je dosť pravdepodobné, že by sa veľmi rýchlo zabudlo aj na incident z letiska, keď by to v Argentíne takto nebolo prvýkrát.
Bolo to predsa práve Buenos Aires, kde v rokoch 2003 až 2005 získal svoju legendárnu prezývku. V slovenčine znamená pojem Jefecito malý šéf. Pravým šéfom River bol pritom Leonardo Astrada, ďalší skvelý legendárny defenzívny stredopoliar, ktorý bol v klube dlhé roky kapitánom. Prezývka vznikla z dôvodu podobných kvalít, ktorými Mascherano v porovnaní s Astradom disponoval.
Astradov odchod v roku 2004 pre Mascherana znamenalo to, že musel prevzať úlohy šéfa prakticky okamžite. Fanúšikovia dobre vedeli, že majú česť s hráčom, ktorý už debutovať stihol aj v reprezentácii, keď príležitosť dostal pod Marcelom Bielsom vo veku devätnásť rokov. "Mal vlastnosti najlepších štítových záložníkov celej histórie klubu, spomínaného Astradu, Merla, Almeydu či mnohých iných. Túžbu, vášeň a zručnosti s loptou," vraví Tepermann, ktorý si Mascheranove začiatky v klube živo pamätá.
Počas svojich štyridsiatich šiestich štartov za River Plate sa mu podarilo vyhrať v sezóne 2003/04 Clausura championship, nastúpil aj do dvoch semifinále Copa Libertadores a podľa Tepermanna by v prípade, že by ostal dlhšie, mohol zaknihovať i ďalšie úspechy. "Dajte nám jedenástich Mascheranov a my titul vyhráme." Mascherana ľudia milovali.
Dôsledkom dvoch famóznych sezón vo svojej rodnej krajine prestúpil rodák z mesta San Lorenzo za pätnásť miliónov dolárov do brazílskeho Corinthians. Na otázku, prečo v drese La Banda pôsobil iba dve sezóny, Tepermann odpovedá, "že dobrí hráči v Južnej Amerike dlho neostávajú." Fanúšik pokračuje: "Nemôžeme súperiť vo veľkosti platov s Európou. Higuaín, Alexis Sánchez, Lamela, všetkých týchto hráčov sme si nemohli užívať viac než dva roky. Keď však odchádzal Masche, vedeli sme, že takýchto lídrov je len veľmi málo. V láske ho mal každý, v tomto sme boli jednotní."
Pôsobenie El Jefecita v Corinthianse bolo podmienené dlhým zranením: tím posilnil v polovici sezóny v dobrej forme, no napokon si privodil zdravotné problémy, ktoré ho trápili do konca aktuálneho a začiatku nasledujúceho ročníka. Osud to však zariadil zaňho, aby následne spoločne s Carlosom Tévezom za nezverejnenú sumu prestúpil do West Hamu United na Ostrovy.
Mladík z provincie Santa Fe tak prišiel do Londýna, najviac času v Británii však nestrávil v Upton Parku, ale na Anfielde. Fanúšikovia Liverpoolu si následne museli prejsť niečím podobným ako tí z River, hoci to v tomto prípade už nebolo tak čiernobiele.
Nie Angličan v New Yorku, ale Juhoameričan v Liverpoole
"West Ham si poistil podpísanie Mascherana a Téveza," znela titulka denníka Guardian v marci 2007, keď bol klub obvinený z porušenia hneď dvoch zákazov, v kategóriách U16 a U18, "ktoré zakazuje vlastníctvo hráča tretej strany." Spôsob, akým sa hráči ku Kladivárom dostali, bol v neskorších mesiacoch rozoberaný veľmi intenzívne a Mascheranovo pôsobenie vo West Hame sa nieslo v smutnom duchu.
Vopred dohodnuté prestupy do West Hamu a porušenie pravidiel následne donútili vyjadriť sa aj vtedajšieho kouča reprezentácie Argentíny Alfia Basileho. "Dúfam, preboha, že Mascherano pôjde do Juventusu. Verím, že obaja odídu v čo najskoršom možnom čase," vravel pre The Guardian.
Juventus sa však nasledujúcou Mascheho destináciou nestal, bol to Liverpool. Niekoľko týždňov pred tým, ako Premier League oficiálne potrestala The Hammers za spomínané transfery, bol Mascherano definitívne predstavený ako nová posila The Reds a vo februári debutoval proti Sheffieldu United.
James Nalton, redaktor World Football Index a fanúšik Liverpoolu, si svoje prvé dojmy z Argentínčanovho príchodu pamätá. "Prísť ako posila do stredu poľa, kde účinkovali Steven Gerrard, Xabi Alonso a veľmi sľubne vyzerajúci Momo Sissoko, sa zdala byť tvrdá úloha. Prečo zaňho Liverpool však zaplatil dvadsať miliónov, sa ukázalo už čoskoro."
Celkovo odohral v celku 139 stretnutí, no v prvom rade si získal reputáciu skvelého futbalistu, ktorý je skvelý v súbojoch, výborne vyváža loptu a je konštruktívny pri rozohrávke. "Už vo svojom jedenástom dueli bol vo finále Champions League v Aténach najlepším hráčom na ihrisku," spomína Nalton.
Tento súboj patril do kategórie tých najnáročnejších, Mascherano a Xabi Alonso totiž mali za úlohu ustrážiť dvojicu Kaká, respektíve Clerance Seedorf. Nanešťastie pre Liverpool napokon The Reds talianskemu zástupcovi vzdorovať nedokázali a prehrali 2-1, hoci fanúšikovia boli Mascheranovým výkonom očarení a následne ho na portáli LFC zvolili za muža zápasu.
"Mascherano je stelesnením všetkého, čo aktuálne Liverpoolu v strede poľa chýba," vraví Nalton, ktorý zároveň dodáva, že s týmto názorom sa stotožňuje prakticky každý fanúšik z Anfieldu.
Aj napriek tomu však vo svete panuje pocit, že defenzívne schopnosti Javiera Mascherana sú mierne podhodnotené. Pripomína to i rešpektovaný novinár Liverpool Echo Kristina Walsh. "Patrí Mascherano medzi najnedocenenejších hráčov uplynulej dekády? V Liverpoole to platilo. Okolo Alonsa sa to točilo, Gerrard bol hviezda, aký účel však potom Argentínčan plnil v strede poľa Rafu Beníteza? Nebol ako Alonso a chýbali mu aj neuveriteľné schopnosti Gerrarda, no do tímu priniesol niečo iné. Húževnatosť, túžbu, konzistenciu. Pokiaľ boli útočníci v Benítezovom systéme na neudržanie, Mascherano bol impozantnou bariérou, ktorá pôsobila vo formácii za nimi."
So slovami Walsha tí, ktorí Liverpool pravidelne sledovali, nemôžu nesúhlasiť. Niektorí fanúšikovia klubu najvyššej anglickej ligovej súťaže však nikdy nezabudnú na spôsob, akým Masche družstvo opustil. Vysvetľuje Nalton. "Negativita týkajúca sa jeho odchodu bola úzko spätá s faktom, že hráč sa zaujímal o Barcelonu ešte v čase, keď hral za Liverpool. Veľa však zohralo i to, že transfer malo na starosti vedenie v turbulentnom období, keď klub menil majiteľa."
Tridsaťdvaročný stredopoliar a obranca sa k svojmu odchodu vyjadril taktiež. "Chcel som odísť iným spôsobom, nedostal som ale na to príležitosť. Veci pre mňa boli v tom čase náročné," vyhlásil v istom rozhovore. Mascherano odišiel v roku 2010 a jeho prestup vyvolal medzi istou časťou priaznivcov celku z Merseyside nepokoje, no ako vysvetľuje Walsh, "na ničom podobnom nemalo záležať pri pomyslení, čo všetko spravil pre klub." Nanešťastie však San Lorenzčanovi nebolo dopriate vyhrať za LFC žiadnu trofej, mnohí si tak mohli začať myslieť, že Masche je do veľkej miery prekliaty.
To najlepšie na Argentínčana ale iba ešte čakalo.
Cesta až do neba
Tesne pred začiatkom Majstrovstiev sveta 2014 mal na svojom konte Mascherano už osem trofejí, tvoril jednu z najlepších stopérskych dvojíc sveta s Gerardom Piquém, a horlivo túžil po tom, že titul z Mundialu dovezie opäť do svojej rodnej krajiny. Jeho úctyhodnú zbierku trofejí dopĺňali navyše dve olympijské zlaté medaily, jedna z Atén 2004 a druhá z roku 2008 z Pekingu, čím sa tak stal od roku 1968 prvým profesionálnym futbalistom, ktorému sa podarilo dosiahnuť podobné double.
Rovnaké chvály, ktoré si Mascherano užíval v predchádzajúcich pôsobiskách, pritom fanúšikovia vyťahovali aj v Barcelone. Každý priaznivec Blaugranas ho charakterizuje minimálne mimoriadne podobne ako ten z River Plate či Liverpoolu.
Fanúšikovia Barçy dobre vedeli, čo mali od Mascherana očakávať, no na Svetovom šampionáte 2014 prekvapil hráč úplne všetkých, ukázal, že je na tom ešte o niekoľko úrovní lepšie než sa očakávalo. El Jefecito zároveň dal svetu jasne na známosť, že najprirodzenejšie sa cíti v strede poľa. Táto skutočnosť nebola v porovnaní s MS v Brazílii nikdy jednoznačnejšia. Do finálového súboja turnaja nastupovala Argentína s Lionelom Messim ako oficiálnym kapitánom, hoci práve malý šéf bol tým mužom, ktorý bol pre tím skutočnou motiváciou a lídrom. Albicelestes boli odhodlaní pri snahe nechať zabudnúť na potupu s Nemeckom spred štyroch rokov spraviť čokoľvek, ale nakoniec im ku uskutočneniu vysnenej misie chýbal posledný krok.
Argentína sa však nad ním rozplývala aj napriek porážke. "Dajte Mascheranovi pušku a on sám nám získa naspäť Falklandské ostrovy," žartoval Nicolas Cantor vysvetľujúc, čo si fanúšikovia naozaj o rodákovi zo San Lorenza mysleli a za čo ho považovali. Najväčšiu slávu si užil po stretnutí proti Švajčiarsku, v ktorom neskorší neúspešní finalisti potrebovali na postup predĺženie. Počas prestávky po skončení riadneho hracieho času to bol totiž práve Masche, kto dával svojim spoluhráčom pokyny a burcoval ich k poctivému výkonu, kým Messi stál separovaný od skupiny obďaleč. Geniálny Leo má inú osobnosť, najhlasnejšie hovorí s loptou na svojej kopačke, no v okamihoch ako tento si tím častokrát žiada i skutočný hlas lídra.
Podľa novinára Jonathana Wilsona pred štvrťfinálovým duelom, v ktorom na Argentínu čakalo Belgicko, Mascherano spoluhráčom prízvukoval, že už má toho všetkého dosť. Bývalý opora Liverpoolu to hovorila v zmysle toho, že už ju unavujú slabé výkony, ktoré tím predvádza vo veľkých stretnutiach, čo dosť pravdepodobne Albicelestes namotivovalo ku kvalitnej predvedenej hre a víťazstvu 1-0. V semifinále následne vyradila po pokutových kopoch Argentína aj Holandsko. Skúste si tipnúť, kto si zobral slovo pred penaltovým rozstrelom.
Nebyť jeho, Argentína sa nemusela dostať ani ku pokutovým kopom, Mascheranovi sa podarilo parádnym spôsobom odstaviť od mimoriadne sľubne rozbiehajúcej sa akcie Arjena Robbena, aby tak El Jefecito zachránil svoj národ v posledných minútach.
Jednej z opôr dnešného kádra Luisa Enriqueho sa napokon vytúžený titul získať nepodarilo. Vo finále mužstvo okolo neho a Messiho po predĺžení podľahlo Nemecku 1-0, no jeho výkony, národná hrdosť a schopnosť dostať zo svojich spoluhráčov to najlepšie ostanú nesmrteľné.
Bol to okamih, keď sa dostal Masche do pomyselného futbalového neba, chvíľa, keď získal istotu nesmrteľnosti. Mnohým Argentínčanom a fanúšikom klubov po celom svete napadne jeho meno niekoľko rokov po tom, čo ukončí kariéru, práve v súvislosti s týmto šampionátom.
Pokiaľ by ste chceli menovať niekoľko najlegendárnejších defenzívnych záložníkov nedávnej doby, pravdepodobne by ste si spomenuli na Gennara Gattusa, Edgara Davidsa a Claudeho Makélélého. Keď však kariéru ukončí Mascherano, ľudia si ho budú pamätať ako príklad konzistencie a neuveriteľnej sily v obrannej činnosti.
Keď Masche zavesí kopačky na klinec, fakty, ktoré sme spomenuli, budú musieť za pravdivé uznať i tí, ktorí ho nemuseli. V deň, keď však tento smutný deň nastane, si uvedomíme, že sme prišli o jedného z najlegendárnejších argentínskych hráčov všetkých čias.
Zdroj: thesefootballtimes.co.uk
Foto: thesefootballtimes.co.uk
tunno
srdciar
barca888
Krásny článok:-)
abstinent
Masche by mal nastupit proti psg,aj ked busi herne ožil, psg nieje celta,takze busi by mohol mat problemy so zalohou a utokom supera