Presne pred rokom som mal možnosť zažiť zápas so záverom, aký sa už pravdepodobne nepodarí nikomu. Tento článok tak bude o mojej ceste do Barcelony, za osemfinálovým zápasom Ligy majstrov.
AKO TO ZAČALO
Niekedy v roku 2016 sa v mojej hlave zrodila myšlienka navštíviť ligové El Classico. Domáci zápas však vyšiel až na apríl, čo mi nevyhovovalo, keďže som bol v maturitnom ročníku a vtedy som sa mal pripravovať na maturity. Prípadný domáci zápas s druhým madridským tímom bol už v polke septembra, čo bolo naopak priveľmi skoro. Začalo to vyzerať tak, že osemfinále Ligy Majstrov by bol ideálny dátum, a tak som začal dávať dokopy partiu. Pri žrebovaní osemfinálových dvojíc som si v duchu želal Neapol, keďže by som rád videl súboj s Hamšíkom, aj keď by som mu v tomto prípade nefandil. Keď som zbadal dvojicu FC Barcelona - PSG, hneď mi v mysli prebehlo, že to bude určite ľahký postup.
Napadli ma hviezdy ako Cavani, Veratti, Di Maria, no v LM to nikdy nedotiahli ďaleko, navyše už boli bez svojho dovtedy najlepšieho strelca Ibrahimoviča. francúzsku ligu som nikdy nesledoval a PSG som videl hrať len Ligu majstrov. Každopádne, káder to bol nabitý a zápas vyzeral, že bude dobrý, s ľahkým postupom. Výber zápasu teda padol na odvetu v Barcelone 8. marca. Vybrali sme si CK futbaltour.sk, dátum 7.-9. marec. Obojsmerná letenka, 4* hotel a vstupenka lepšej kategórie v cene 185 eur. Dokopy to bolo okolo 550 eur, čo je na takýto zápas celkom prijateľná cena. Ak by som mal rátať aj osobné náklady, tak celé to vyšlo na zhruba 750 eur. Keď bolo konečne všetko vybavené a vyplatené, mohol som sa začať tešiť.
PRVÝ ZÁPAS
Blížil sa dátum prvého zápasu, 14. február - Valentín. Stále som mal v mysli "dúfam, že to nebude pre Barcu tak jednoznačné, aby mala odveta aspoň nejaký náboj". Vtedy som ešte netušil, ako veľmi som sa mýlil. Suarez sa objímal s Cavanim, Neymar s Marquinosom, všetci boli usmiaty. Vyzeralo to, že v tíme je dobrá nálada a, že si zaistíme hladký postup.
Po výkope však PSG vybehlo neskutočným spôsobom s ofenzívnou chuťou. Celý prvý polčas sme boli pod nátlakom. Následný faul Umtitiho, loptu si zobral narodenový oslávenec Di Maria - 1-0. Draxler následne zvyšuje na 2-0. Vtedy mi už nebolo všetko jedno, keďže som videl, že zápas ovládol Paríž. Stále som veril, že druhý polčas môže Barca znížiť alebo vyrovnať (v tom čase sa hovorilo o Barcelone, že prežíva defenzívnu krízu, čo trvalo až do konca sezóny). Keď Di Maria opäť zvýšil na 3-0, začínal som byť smutný a zúfalý, začínal to byť debakel hostí. 72. minúta, druhý narodenový oslávenec Cavani zvyšuje na 4-0.. absolútny klinec do rakvy. Cítil som sa hrozne, asi ako všetci fanúšikovia Barcy. Vedel som, že o tri týždne cestujem do Barcelony a môj životný zážitok bude smutný a, že síce pravdepodobne doma vyhráme, no pricestujem sa pozrieť na vypadnutie.
Celý futbalový svet zostal zaskočený. Titulky futbalových časopisov, rôzne stránky a sociálne siete neriešili nič iné. Hovorilo sa o najhoršom zápase Barcelony za posledné roky. Už vtedy bolo jasné, že ak by sa Barcelona chcela prebojovať aspoň do predĺženia, musela by doma vyhrať 4-0, čo sa zdalo absolútne nereálne. Som asi jeden z mála ľudí, ktorý s plnou vážnosťou verili, že sa to Barcelone podarí. Komu inému, ak nie im? UEFA dala Barcelone 0% šancu na postup, keďže ešte nikomu vo vyše 50 prípadoch sa nepodarilo otočiť druhý zápas a postúpiť, po prehre v prvom zápase 0-4. "Odborníci", hovorili o tom, že to môže byť koniec "éry" Barcelony. Španielsky denník Mundo Deportivo zápas okomentoval ako "desastre" a áno, bola to pohroma. Obdobie medzi zápasmi bolo pre mňa smutné, no Barce sa podarilo vyhrať všetky ligové zápasy, dokonca aj derby s Atletikom.
CESTA
Vybaviť bolo potrebné posledné veci a mohlo sa vyraziť. Letieť sme mali poobede zo Swechatu, takže sme boli na nohách od štvrtej rána. Keď sme konečne na obed docestovali na letisko, dali sme si obed a poobede sme sa mali stretnúť s ľudmi z futbaltour. Tak sa aj stalo a k letenkám sme dostali rovno aj vstupenky na zápas. Všetci traja sme sedeli vedľa seba na dobrom mieste za bránou, takže spokojnosť. Čakanie na odlet bolo nekonečné, keďže bol náš odlet posunutý. Dovtedy som nikdy neletel, takže som sa kus bál, no dopadlo to v pohode. Let trval iba dve hodiny, počasie bolo skvelé a mesto bolo z lietadla dobre vidieť.
Po prevzatí batožiny sme sa vypravili autobusom na hotel. Ulice Barcelony sú neskutočne pekné, architektúra, stromy, proste všetko. Hotel bol taktiež skvelý, všetko čo k 4* patrí. Bolo akurát deväť hodín, a tak sme sa vybrali po ulici do nejakého baru, kde by sme mohli sledovať futbal. Narazili sme na športový bar, rozlohou fakt veľký, telka na každej stene, premietacie plátna, futbal išiel na tej stene kam ste sa pozreli. Za tri veľké pivá sme platili rovných 15 eur, takže pre Slovákov dosť drahé pitie. Barcelona, asi ako každé španielske mesto o polnoci žije, asi ako u nás o siedmej ráno. Keďže španieli/katalánci radi ponocujú, o polnoci sedelo veľa ľudí na káve. Ešte sme stihli jeden kebab, tento bol jeden z najlepších aké som jedol.
DEŇ ZÁPASU
Ráno, Deň-D. Po skvelých raňajkách sme si spravili vlastný program. Ísť na tour po štadióne v deň zápasu by bol blbosť. Vydali sme sa teda smerom k Sagrada Familia. V živote som vyššiu stavbu nevidel, a to ešte nie je ani dostavaná. Barcelona je skutočne nádherné mesto, radosť cez neho len tak prechádzať. Nasledovala cesta na pláž. Pred nami dlhé pobrežie, úžasný výhľad, prímorský vzduch. Pri výhľade na more sme ochutnali španielske národné jedlo "paella". Jedna porcia na pláži stála 13 eur, čo je na "rybacie rizoto" celkom dosť. Morské plody, kuracie mäso, ryža. Niekomu by to možno chutilo, no mne nie. Traja sme dokopy platili vyše 50 eur, takže drahý obed, no moc sme sa nenajedli.
O šiestej sme sa mali stretnúť pred hotelom s celou skupinou a mali sme sa vydať na štadión. Prekvapilo ma, že v meste ste videli maximálne parížanov. Nikoho v barcelonských farbách ste na ulici nevideli, každý si chodil po svojom. Až v metre sa to začalo miešať, keďže sme sa vydali rovnakým smerom. Po vystúpení z metra sme išli ešte pár minúť. Cítil to napätie v kostiach, emócie. Doprial by som to každému fanúšikovy. Keď sme vyšli spoza rohu a zbadal som obrovskú stavbu, ktorej svetlá žiarili do neba, myslel som si, že sa rozplačem. Camp Nou je skutočne majestátny štadión. V uliciach pri štadióne to už žilo, bolo počuť delobuchy, ako aj spevy všetkých culés. Kontrola pri vstupe na štadión nebola vôbec zdĺhavá. Pri vstupe do areálu sme sa teda vybrali hneď na štadión. Keďže ihrisko je pod úrovňou zeme a my sme mali miesta v strede po výške (aj po šírke), nemuseli sme vyšlapať ani toľko schodov. Keď výstúpite na posledný schodík a naskytne sa vám štadión v plnej kráse, sledujete to len s otvorenými ústami.
ZÁPAS
Bolo viac ako hodina no zápasu, no my sme si už išli sadnúť a len sme to sledovali. Na štadióne bolo vtedy ešte len pár ľudí, no vonku už boli tisíce. Bolo jasné, že dnes bude takmer vypredané. Ak sa na štadión pozeráte po dĺžke, nepríde vám to až také veľké. No keď sa pozriete vedľa seba, koľko radov a sedačiek je vedľa vás, je to skuťočne obrovské. Prvá bola na rade rozvička hráčov PSG - keď vybehli na trávnik celý štadión začal pískať. Pomaly sa blížil začiatok zápasu, zverejnila sa základná zostava domácich v prekvapivej formácii 3-4-3. Najnabitejšia zostava aká bola vtedy k dispozícii. Miesta sa začali zapĺňať, čakalo sa už iba na začiatok. Najprv zahrala hymna FCB, potom hymna UEFA, pri ktorej vyšli hráči na ihrisko. Pokiaľ niekedy prídete na Barcu cez Ligu majstrov, nádhernú hymnu UEFA si neužijete tak ako v TV, keďže je celá vypískaná z pochopiteľných dôvodov. Štadión celý spieval, povzbudzoval, zápas sa mohol začať.
Osobne môžem povedať, že takéto megazápasy si asi najviac užijete v TV. Tie všetky prestrihy, spomalenia, priblíženia, neunikne vám žiaden detail. Keď tam priamo sedíte, je to hlavne o tej atmosfére. Rozhodca odpíska zápas, rozohrá sa a vy sledujete hráčov, pričom opakovaný záber alebo priblížené dianie na druhej strane ihriska nemáte.
Barcelona odzačiatku držala loptu a tlačila. Tretia minúta, opačná strana štadióna vyskočila na nohy a postupne to išlo celým štadiónom. Bol to prvý gól Suareza. Neskutočná radosť, vedenie už v tretej minúte. Medzičasom nás vyrušili dvaja ľudia, sedeli sme im na miestach. Keďže vchody sú veľmi natesno, zrejme sme jedno číslo prehliadli. Keď sme dobehli na naše miesta vo vedľajšom sektore, tiež nám na nich niekto sedel - zrejme viacero ľudí urobilu túto chybu, keďže veľa ľudí som videl prvých desať minút presádzať sa. Našťastie boli naše miesta ešte na lepšom mieste. Barca naďalej parížu nedávala žiaden priestor, jedna akcia za druhou, radosť pozerať. Všetci, celý štadión, sme povzbudzovali každú minútu
Začal to byť veľmi špeciálny zápas, keďže bol posilnený o skorý gól. 15. minúta, Messiho priamy kop letel tesne nad brvno. Nasledovala ďalšia Neymarova strela spoza 16-ky tesne nad brvno. Hráči cítili ako ich fanúšikovia podporujú. Barcelona si naďalej posúvala loptu pred pokutovým územím paríža, tí prakticky loptu nemali. Až neskôr som si všimol, že Rafinha hral nezvyčajne na krídle a Messi pod Suarezom.. Keď sa blížil koniec prvého polčasu - odzrazu nastal duhý gól, ktorý sme opäť zaregistrovali len z vyskočenia na nohy druhej strany. 2:0 do polčasu bol skvelý výsledok, lepšie skóre som si nemohol priať. Kým som sa dostal cez prestávku na WC, stihol začať aj prvý polčas. Hneď na začiatku sa ozvalo burácanie tribún - bolo jasné, že buď gól alebo penalta. Keďže sa hral druhý polčas na našej strane, pohľadom kolmo dole som videl presne bránu. Messi sa chystal na penaltu. Premenená, 3:0, neskutočný ošiaľ na tribúnach. Na miesto som sa vrátil v priebehu 50. minúty, nálada bola neskutočná, stačil už len jeden gól do predĺženia.
Šťastie, že teraz sme sedeli na strane, kde sa útočilo druhý polčas. Každú akciu domácich som videl do detailov. V ten večer to nebol to Messi, ktorého pohyby som si zapamatal, no neskutočné kľučkovanie Neymara - tento zápas bol jeho. Ani v ďalších minútach tlak Barcy neprestával, sledoval som krátke nahrávky pred 16-kou. Barca sa nikam neponáhľala, keďže si hráči uvedomovali, koľko je ešte do konca, a že majú vyrovnanie je "na spadnutie". Sledoval som Piqueho bezprostredne pred 16-kou a pýtam sa, prečo neskúsi vystreliť. Štvrtý gól potrebujeme, najlepšie čo najskôr.
61. minúta. Odrazená lopta našla Cavaniho, a ten ju bezproblémov napálil do siete. Ten moment sa dá len ťažko opísať. Na štadóne zavládlo ticho, nikto sa skoro ani nehýbal, nikto nič nepovedal. Hráči PSG sa rozbehli do rohu a oslavovali, keďže postup už mali prakticky dobojovaný. Hovorím si, "no čo, zápas bol pekný a dramatický, asi by bolo príliš veľa ak by sa nám podarilo vyhrať 4:0 a neinkasovať". Po chvíli štadión opäť ožil, povzbudzovaním sa prejavovala vďaka, aj keď už bolo o postupe rozhodnuté. Prakticky 30 minút, to už boli posledné smutné chvíle na Camp Nou. Vyzeralo to nádejne, no vzápätí sa to rozplynulo. Krátko na to sa Cavani ocitol sám pred brankárom, všetci tŕpli. Neskôr nasledoval ďalší protiútok paríža, no zakončenie vedľa brány. PSG ožilo, aj napriek tomu, že domáci stále skúšali pridať góly. Medzitým prišiel na ihrisko moj veľký obľúbenec Arda Turan, ktorý nahradil Iniestu a vniesol do hry novú energiu. Keď Suarez spadol, okamžite všetci začali na rozhodcu pískať. Z tribúny ťažko uvidíte, či tam faul bol alebo nie. Každý faul na domácich dajú tribúny hosťom "vyžrať". Hra pokračovala do 80. minúty, gól však stále nepadol. 85. minúta, stále nič. Ľudia sa začali dvíhať zo sedačiek a začali odchádzať. Všimol som si dva rady podo mňou, odchádzať asi 75 ročný pár, babka s dedkom. Tí jediní mali zrejme šťastie, že odišli, keďže by to nemali šancu ustáť. Tí ostatní to zrejme budú ľutovať do konca života.
88. minúta, Neymar kope priamy kop.. ani neviem, ako tam ten gól padol. Trapp sa po lopte ani nenačiahol. Ak by sme chceli v tej chvíli zmýšľať na postup, musela by dať Barca ešte dva góly. Suarez následne spadol, všetci kričali, pýtali sme penaltu. A rozhodca ukazuje na biely bod, žeby predsa? Neymar si vzal loptu, pomaly sa začal rozbiehať. Vo chvíli, kedy spomalil, som si myslel že mu to Trapp chytí -nakoniec premenil. Celý štadión ožil, uplynulo 90 minút, osobne som nevedel koľko rozhodca nastavil. Na obrazovke na štadióné svietil len uplynutý čas. A keďže viem, ako rýchlo čas vo futbale beží, čakal som kedy odpíska koniec. Neskôr sme zaregistrovali, že nadstavil 5 minút, čo nebolo málo. Obrovský nátlak domácich, jeden faul za druhým. Nasledoval ďalší priamy kop a v 16-ke sme si všimli červénu postavu. Sám Ter Stegen už išiel útočiť. Nakopnutá lopta bola vyhlavičkovaná, Ter Stegen ju stihol. Ďalší priamy kop, odrazený, loptu vzal Neymar. Oblúčikom prekopol hráčov a my sme sledovali ako padá lopta pre brankára. Ako keby sa zastavil čas. BOL TO GÓL na 6-1.
Štadión doslova vybuchol. Ten pocit sa nedá opísať.. všetci sme vyskočili, mal som problém udržať sa na nohách. Celé rady ľudí cez seba skákali. Kričal som od radosti, po celom tele mi išli zimomriavky.. neveril som tomu, čo sa stalo. Najväčší obrat v histórii Ligy majstrov. V 85. minúte sa zdalo všetko stratené a opak bol pravdou. Na ihrisko sa rozbehli doslova všetci, aj fanúšikovia, ktorých usporiadatelia začali naháňať. V TV prenosoch to zámerne neukazujú. Najprv sme si mysleli, že loptu do siete dokopol Suarez, no neskôr sme zistili, že striedajúci Sergi Roberto bol tým hrdinom.
Na štadióne zavládlo obrovské nadšenie, nikto tomu nemohol uveriť - až mi z kričania odišiel hlas. „It is one of the craziest stories to be told in football“. Boli sme svedkom historického obratu môjho srdcového tímu po prehre 0:4, následných troch strelených góloch, jedného inkasovaného a troch v posledným siedmych minútach zápasu. Celý štadión oslavoval. Čakalo sa na posledný hvizd rozhodcu. Pustila sa hymna Barcelony. Bol som v takom šoku, že som prakticky nič nevnímal, celý tím ďakoval pri čiare divákom, no ja som ich vôbec ani neregistroval, až spätne keď som pozeral TV záznam. Keď som sa pozrel na tribúnu Parížanov, videl som okolo nich asi 150 usporiadateľov. Nikto z nich sa absolutne nehýbal, a to ich bolo cez 4000. Nehýbali sa ani polhodinu po odpískaní konca. Zrejme boli v rovnakom šoku ako my ostatní.
Najlepší obrat, legendárny zápas, najmä takto sa o tej noci hovorí. Dokonca pri východe z Camp Nou, odkiaľ vychádzajú hráči, sa nám podarilo zastihnúť Rakitica. Všetci čakajúci fanúšikovia sa vrhli na jeho auto. On zastal a len sa usmieval. Som strašne šťastný, že sa mi podarilo niečo takého vidieť na vlastné oči. Barcelona dokázala, že nič nie je nemožné. Ako povedal Neymar „1% chance..99% faith“.
Rio Ferdinand „The best turnaround ever in football none“
Gary Lineker „Unbe-fucking-lievable! Greatest game ever“
Špeciálne ďakujem FutbalTour.sk
Komentáre