Ivan San Antonio, novinár katalánskeho denníka Sport, sa vo svojom stĺpčeku venoval umelosti dnešného sveta a nostalgii za 90. rokmi. Je presvedčený, že Barça nie je v hlavnej miere fanúšikmi-turistami, ale tými vernými miestnymi, ktorí ju vytvorili. Nižšie uvádzame preklad tohto textu.
Ideálny svet veľmi pripomína ten z 90. rokov, kde sociálne siete boli bary alebo herne a "influenceri" [futbalisti] nehovorili všetci rovnaké veci, nesprávali sa rovnako a nechceli sa nazývať influencermi. Chceli vyniknúť tým, že hrali dobrý futbal, obliekli si najnovšiu bomber bundu alebo si zafarbili vlasy na žiarivo blond. Boli to roky, keď až do roku 1992 (rok slávy - prvá Liga majstrov pre Barçu) bolo všetko bezstarostné a do mesta sa dalo ísť len s peňaženkou a balíkom fajok vo vreckách. "Hejteri" boli malá skupinka a nič viac. Mobilný telefón bol výmysel a na stretnutie stačilo: "o siedmej v obývačke".
Boli to roky trochu glamour a trochu menej pózy a viac autenticity. Bola to éra, keď svet dospelých bol ďaleko a len tí najšikovnejší pochopili budúcnosť a urobili si ju podľa seba, pričom zaplatili príliš vysokú cenu, svoju mladosť. Ostatní sa všetko učili sami, padali a vstávali, bez opory okrem vlastnej identity, často neúplnej, pretože nie je možné pochopiť svet, keď nie ste jeho súčasťou. Šťastné deväťdesiate roky sú tu stále, nedajú sa vymazať, sú večné. A práve počas tohto slávneho desaťročia sa pre mnohých zrodila Barça.
Spolu s Cruyffom sa zrodila moderná Barça: klub víťazný, zbavený komplexov, presvedčený o svojich hodnotách, ktorého osobnosť explodovala v plnej kráse po tom, čo bola desaťročia dávkovaná po kvapkách. História nám hovorí, že sme to, čo sme boli, a budeme to, čo sme. Johan bol pred a po, ale bez pred neexistuje po. Tento predpoklad núti tých, ktorí píšu o histórii Barcelony, aby boli verní minulosti a zároveň zodpovední voči budúcnosti.
Táto Barca deväťdesiatych rokov sa stala veľkou, pretože už taká bola, podporovaná identitou, ktorú jej dali ľudia, ktorí chodili na štadión, fajčili cigary, nosili klubové farby za každých okolností bez toho, aby mysleli na fotografiu, ktorú nahrajú na Instagram. Barça ako klub je tým, čím je, vďaka ľuďom z Les Corts, ale aj z Lleidy, Huelvy, Murcie, Extremadury, Girony či Aragónska. Bez nich by tento nový štadión, moderný a schopný pojať viac ako 100 000 ľudí, nebol ničím iným ako majestátnym architektonickým dielom z betónu a bez duše. Barça nie je postavená vďaka turistovi z Tokia, ktorý nosí dres za viac ako sto eur a jedáva hot-dogy. Barça je klub, ktorého podstata sa rodí na nultom kilometri. Starajte sa o hostí, rozmaznávajte ich, ale nie viac ako tých, ktorí urobili Barçu tým, čím je. Bez culés Barça neexistuje.
zdroj: sport.es
foto: twitter/fcbarcelona.com
Diskusia