Pre novinára nie je ťažké napísať príbeh, ktorý zažil, opísať atmosféru mesta, udalosť, na ktorej bol prítomný, ľudí, s ktorými zdieľal všetky pocity a zážitky. Mohli by sme sa síce sporiť, koľko je v jeho texte subjektivity, a aká je jeho kvalita – ale predstavu čitateľovi ponúkne.
Mala by to byť rutinná práca. A predsa som v koncoch. Keby som príbeh o 28. členoch PBEAT (doplnených nečlenmi milujúcich Barcu) začala písať hneď po príchode z Barcelony, bolo by to jednoduchšie. Ale… v utorok sme sa vrátili, v stredu regenerovali a vo štvrtok nás z éteru zasiahol masaker na Las Ramblas. Na mieste, ktoré milujeme a na ktorom sme víkend pred tým na každom kroku stretávali našich – fanúšikov Barcy čakajúcich na výkop prvého zápasu španielskeho Superpohára na Camp Nou (13. augusta).
Ťazko sa píše o radosti zo zážitku v prítomnosti tragédie. TotsSomBarcelona.
Niekoľko dní predtým – 9. augusta – do posledného miestečka plný autobus FCB odštartoval z Banskej Štiavnice na svoju púť: Slovinsko – Taliansko – Monako – Barcelona. Pre viacerých to bola prvá skúsenosť – s Barcelonou, s Camp Nou, s El Clásicom. Viacerí sa videli po prvý raz – a týka sa to aj členov nášho fanklubu. Bolo by prehnané tvrdiť, že sa vytvorila jedna veľká skvelá partia. Napriek tomu vládla cestou, ale aj v Monaku na pláži či v meste, dobrá nálada. Prvé fotenie so zástavou PBEAT, prvé spolu vypité fľaše, prvé tipy na výsledok zápasu či navzájom si odporujúce prestupové informácie z FB.
Barcelona nás privítala slnkom a Las Ramblas uvítacím drinkom (ako inak – sangriou). Možno na škodu „stmelovania partie“ sme v Barcelone nemali spoločný program. Tri dni si každý užil podľa svojich predstáv. Mohlo to byť ináč – ale to predpokladá vzájomnú komunikáciu členov fanklubu a ich aktívnu účasť pri príprave programov (nielen zájazdov) PBEAT. Prvá spoločná fotka sa nám síce podarila pri autobuse, ktorý nás držal pohromade – ale na vopred avizované stretnutie v Iniestovej ElV8IT, pri soche Ladislava Kubalu pred zápasom a potom pri erbe PBEAT prišlo iba zopár členov fanklubu – takmer v prevahe boli nečlenovia (inak výborná partia chalanov z Vargastavu).
Necelé tri barcelonské dni sme využili naplno. Nezabudnuteľný bude niekoľko chodový obed v Messiho Salamance, kde Cant del Barca zaznelo v improvizovanom podaní muzikantov (nebyť čašníčky, nebolo by slov). Bez záujmu nezostali ani pamiatky, polihovanie na pláži, prehliadka múzea FCB…
El Clásico – a ako povedal po zápase Messi – deň blbec. Atmosféra pred začiatkom bola vynikajúca. Aj v našom tábore. A bola aj viera, že to naši dajú… Nedali. Prehrali sme 1:3. A po zápase, po polnoci, sme Barcelonu opustili. Nie však nádej, že zlé a smutné chvíle vystrieda radosť z krásnej hry Barcy. Deväťhodinová zastávka v Nice a kúpanie v mori z nás ako-tak zmyli únavu. Nálada sa vracala s príchodom na Slovensko. A aj keď si každý z tohto zájazdu odnesie svoje osobité spomienky, mne vychádza len jedno: lepší budeme len vtedy, ak budeme spolupracovať, ak sa budeme môcť spoľahnúť jeden na druhého a ak slová doplníme činmi. Vo futbale, v živote – v autobuse či na stretnutiach členov fanklubu.
zdroj: fcbarca.sk
foto: fcbarca.sk
SpiacaBarca
Konecne pekny clanok versus tieto prestupove orgie.Barca je magicke miesto a kto ju nezazil odporucam.Vidiet Clasico nazivo je ako huba p.... r....t. visa
Teo07
OT. Som sledoval pozorne toho Seriho. Ja zásadne nikdy nepindám na akékoľvek vedenie. Ale, prosím vedenie, mohlo by odvolať záujem o toto nešťastné nemehlo? Za seba hovorím... keď už majú Barcu všetci vydierať, tak kúpme Dybalu a Couthina dokopy za tristo mega, nech je svätý pokoj.
blauigrana
Seri nemehlo? ti j*be ne? Seri je mega talent
abstinent
seri hral vcera kokot